č. Napapáš sa. A zoberieš aj deťom,„ zakričala z okna. Na pieskovisku sa hralo veľa detí. Boli usmiate. Radovali sa, že svieti slniečko a môžu byť vonku. Lucka v bodkovaných šatôčkach akoby nepatrila do tohto veselého obrazu. Sedela bokom. Naberala si na lopatku piesok a sypala ho do červeného vedierka. Potom zasa opačne. Z vedierka ho dávala na lopatku a následne do pieskoviska. S formičkami, ktoré jej včera kúpila, sa vôbec nehrala. Venovala sa len presypávaniu. Akoby ju to upokojovalo. Keď ju ostatné deti volali do neďalekého parčíka hrať sa na schovávačky, nereagovala. Piesok si sypala do dlaní a pomaly ho cez prsty púšťala von. „Musím sa s ňou porozprávať. Už dlhší čas je akási nesvoja,„ pomyslela si a opäť zakričala. Tentokrát hlasnejšie. Zdvihla hlávku a zamávala. Zobrala si vedierko, uložila doň formičky, lopatku a pobrala sa domov. Pozrela na svoju päťročnú dcérku, ktorej zasvietilo slnko do zlatistých vláskov a nevdojak jej zovrelo srdce. Už dlhšie mala pocit, že sa s ňou čosi deje. Bola ako duchom neprítomná. Povedala o tom aj Tomášovi. Ten len mávol rukou, že takéto sprostosti ho nezaujímajú. Musí zarábať, nosiť domov peniaze, aby mali za čo žiť. V poslednej dobe si všimla, že sa ich vzťah narušil. Bol stále mrzutý. Občas zatúžila po štipke lásky, vždy ju odmietol. „Keď chceš, nájdi si milenca,„ znela jeho odpoveď. Je uťahaný z roboty, nemá chuť na sexuálne radovánky. Častokrát sa v duchu spytovala, či nerobí nejakú chybu, ktorá manželovi vadí. Boli predsa obidvaja mladí. Prečítala množstvo časopisov, kde sa písalo o sexe, robila testy o spolužití, chybu však nenachádzala. Nevedela, čo by mala urobiť preto, aby si ju Tomáš všímal viac. Nie, nešlo jej výlučne o sex. Chcela, aby ju pohladil, chytil za ruku, povedal, že je šťastný, že ju má. Za posledný rok sa veľmi zmenil. Keď si kúpila tangá, povedal, že je smiešna. Poslúchla spolužiačku. Pripravila krásnu tabuľu. Uvarila špecialitu, ktorú mal rád.
Lucinku dala k matke. Kúpila šampanské, upražila mandle. Pustila Beatles. Nič. Pozrel na ňu tak chladno, až ju napriek horúčavám, ktoré boli vonku, zmrazilo. „Kde je malá. Čo si to za matku, že kvôli vlastným radovánkam dáš decko opatrovať cudzím.„ Rozplakala sa. Obliekla si pyžamu, odniesla veci zo stola a išla na balkón. Po dlhých rokoch si zapálila cigaretu. Z premýšľania ju vyrušil zvonček. „No poď, Lucinka. Upiekla som super koláč. Dáš si a potom pôjdeme spolu von,„ privítala dcérku. Malá si hneď išla umyť ruky. Potom si sadla k stolu a zobrala kúsok koláča. Jedla ho príliš pomaly. Akoby mala v hrdle hrču. „Lucka, ty si v poslednom čase nejaká čudná. Povedz mi srdiečko, čo ťa trápi!„ Potichu odtlačila tanier a vošla do izbietky. Zatvorila za sebou dvere. Nepovedala ani slovo. Keď ju zbadala, ako si už štvrtýkrát umýva ruky, zdalo sa jej to čudné. Potom išla na záchod. Dlho nechodila. Keď otvorila dvere, zbadala, ako jej dolu tváričkou stekajú slzy. Zobrala ju do náručia a odniesla do izby. Bol to najstrašnejší deň v jej živote. Povedala, čo ju trápi. Myslela si, že sa zblázni. Keby jej to rozprával voľakto druhý, zapchala by si uši. Nedalo sa počúvať, ako vlastný otec „zabil„ svoje dieťa. Áno, Lucka povedala, že by bola radšej mŕtva. Keď opísala matke, čo všetko ju nútil robiť, myslela si, že sa jej to sníva. Žiaľ, nesnívalo. Bola to krutá pravda. Najotrasnejšie bolo, keď zdvihla šatôčky a ukázala modriny na stehnách, ktoré jej urobil otec. Nerozmýšľala ani chvíľu. Išla rovno na políciu. Ktovie, ako rozhodne súd. Vie však isto, že s takou krysou by už nedokázala nielen žiť, ale ani dýchať vzduch pod jednou strechou.
Iveta Hažíková
