, ak si pri návratoch potvrdíme staré dobré priateľstvá. Niečo podobné som pocítil pri nedávnej návšteve v Krásne nad Kysucou, presnejšie v tamojšej základnej škole. Po mnohých rokoch sa tu zišli bývalí absolventi, aby pospomínali na školské časy a zároveň si podiškurovali so súčasným osadenstvom a žiakmi. Mohli ste tu nájsť významných pedagógov, kňazov, spisovateľov, politikov, športovcov a kultúrnych dejateľov. Na podmienky Krásna išlo skutočne o hviezdnu zostavu, no to nebolo na tomto vzácnom stretnutí najdôležitejšie. Stretli sa tu totiž ľudia, ktorí dávno dozreli a ich vlasy zafarbili šediny a spomínali na svoje začiatky pred katedrou. Vracali sa k jednotkám, ale aj k šibalstvám, čo postvárali v detstve. A či už išlo o dobré alebo horšie spomienky, vždy o nich hovorili s úctou. S absolútnym rešpektom voči konškolákom. Boli to návraty a zároveň aj oprášenie starých priateľstiev. Som rád, že som mohol byť pri tom.
Juraj Svoreň