rrupcii. K tejto závažnej otázke sa vyjadrovali viacerí. Lekári, kňazi, aj tí, čo sa ich to bytostne dotýka – ženy. Nevedno či pán prezident podpíše novelu zákona, isté však je, že „potraty„ boli obsiahnuté už v Hippokratovej prísahe. Tá sa v celej histórii medicíny od gréckych čias pokladá za základ lekárskej etiky. Vychádza z nej aj moderná lekárska prísaha, ktorú skladajú absolventi lekárskych fakúlt. Tento starogrécky sľub má teda už vyše dvetisíc rokov. Autorom tohto najvýznamnejšieho písomného dokumentu v diele Corpus Hippocraticum však pravdepodobne nebol Hippokrates. Zákaz potratu a napomáhania samovražde poukazujú na to, že ide o posthippokratovský dokument, pretože za Hippokratových čias sa oba tieto prostriedky považovali za legálne. Vedci sa domnievajú, že predovšetkým zákaz operácií je dokladom ovplyvnenia iniciátorov prísahy Pytagorovskou skupinou (500 – 350 pred Kr.), ktorá odmietala rezanie ako terapeutickú metódu. „1. Prisahám pri Apolónovi, pri bohovi lekárstva Asklepiovi, pri Hygiei a Panacei, ako aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia riadne dodržiavať. Svojho učiteľa v tomto umení si budem ctiť rovnako ako vlastných rodičov a vďačne mu poskytnem všetko potrebné, ak si to vyžiada nevyhnutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov, a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu a akékoľvek záväzky. Svojim synom a deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe a na prednáškach aj na celej vede. Inému však nikomu. 2. Spôsob svojho života zasvätím podľa svojich vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. 3. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám na to nikdy nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. 4. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. 5. Sám neuskutočním rez u chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore. 6. Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem ta len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia. Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami alebo s mužmi, či so slobodnými alebo s otrokmi. 7. Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám. 8. Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne plniť, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším a poškvrním nech sa mi stane pravý opak.„
Iveta Hažíková
