lášť v spoločnosti dobrých priateľov. Nemusí ísť vždy o bohapusté opíjanie sa. Aj kávička, dvojka bieleho či červeného vínka alebo pár pív dokážu obveseliť myseľ. Lenže tak, ako idú dnu, musia von. Aj preto sú toalety v reštauráciách povinnosťou. Lenže všade k ich prevádzkovaniu pristupujú inak. Nuž, čo vás môže napáliť viac ako pokladnička na dverách. Už na pohľad hrozný, takmer väzensky vyzerajúci mincový automat vás v rozbehnutej rýchlosti zastaví a vy musíte zastaviť proces vo vašich útrobách. Rýchlo sa vrátiť k stolu, pozháňať mincu, ak nemáte vy, tak od spoločníkov. A, samozrejme, celá reštaurácia musí vedieť, že to na vás jednoducho prišlo. Keď sa vám podarí útrpnú cestu absolvovať aj so šťastným koncom, určite sa oboríte na čašníka, prečo vás zaťažujú podobnými vynálezmi. Povieme vám, aj ako bude on reagovať. Určite povie, že takto chcú zabrániť, aby toalety nepoužívali ľudia z ulice. A ak už niekto, kto má na mále, do reštaurácie príde a dopracuje sa až k dverám záchodov, nech vhodí mincu, nech za použitie zaplatí. Lenže ako k tomu prídete vy? Konzumujete, platíte za jedlo, nápoje, nechávate sprepitné a personál respektíve majiteľ reštaurácie nemá k vám ani toľko úcty, aby vám dovolil zadarmo a bez prekážok používať toalety. Nuž to, čo sa má dnu dostať, sa dostane veľmi rýchlo. Von je to však už horšie. (ih)
