, kvôli čomu však rodina Martiniakovcov v Skalitom nemusí hľadať kmotry, ani pripravovať krstiny. „Novorodencami„ budú mladé pštrosíčatá. Jozef Martiniak začal na Kysuciach s chovom pštrosov afrických dvojprstých ako prvý. V súčasnosti majú len tri samice a jedného samca. Aj kvôli tomu, že sa venujú tiež inému druhu podnikania, chov realizujú skôr ako „záľubu„. Agnesa Martiniaková nám povedala, že v týchto dňoch dávajú do liahne vajcia. Podľa znášky tak po 5 – 6 naraz.. Niečo z nich aj odpredajú. Kým kedysi bol pštros exotickým zvieraťom, teraz sa chová bežne aj na Slovensku. Jeho chov je ekonomicky výnosnejší než iných poľnohospodárskych zvierat. Napríklad mäso je veľmi cenené kvôli tomu, že neobsahuje cholesterol. Vajcia sa využívajú nielen na reprodukciu, ale aj v potravinárstve, škrupina na kraslice. Viacpočetné rodiny by určite ocenili, keby sa do magazínov dostali takéto obrovské vajcia a boli cenovo dostupné. Stačilo by kúpiť jedno, ktoré je za 20 až 25 slepačích, a najedli by sa všetci. Zatiaľ je takáto lahôdka skôr luxusom. Drahá je koža, ktorú spracováva odevný a kožiarsky priemysel. Kabát, sukňu či topánky z pštrosej kože si môže dovoliť kúpiť skutočne len solventná zákazníčka. Veľmi vzácne je aj perie. Zaujímajú sa oň tanečníci z folklórnych súborov či historickí šermiari. Z jedného pštrosa sa dajú získať asi dve kilá peria. Vo veku od štyroch rokov mu ročne narastie 30 až 40 najkrajších bielych pier, ktoré sú najvzácnejšie. Vykupujú ich predovšetkým divadlá a opery. Pštrosy na Skalitom sa však vzájomné oďobávajú a tak sú v súčasnosti sčasti bez peria. Možno ich časom tento „zlozvyk„ prejde. Iveta Hažíková
Foto: (jkk)
