eme z predpestovaných priesad, ktoré si buď zakúpime, alebo si ich vypestujeme vo vlastnom parenisku. Úspešne možno priesady pestovať aj vo fóliovníkoch, najmä ak si zabezpečíme vykurovanie, či už teplovzdušné pomocou rôznych agregátov, alebo zapojením na ústredné kúrenie obytného domu a pod. Pre pestovanie priesad je vhodné aj pôdne vykurovanie. Z aprílovej sejby do hriadok sa pestuje zelenina pre zber leta a jesene, ktorá je určená jednak na priamu spotrebu a jednak na uskladnenie na zimu.
Niektoré zeleniny pestujeme len z priameho výsevu na hriadku. Sú to väčšinou koreňové zeleniny ako mrkva, petržlen, paštrnák, reďkovka, reďkev a zeler, hoci je tiež koreňová zelenina, musíme sadiť z predpestovaných priesad. Z priameho výsevu pestujeme tiež všetky strukoviny ako hrášok, fazuľu a ďalšie, z listových špenát. Semeno niektorých zelenín obyčajne vysievame priamo, ale môžeme ich úspešne pestovať aj z priesad. Takéto sú napríklad repa šalátová (červená), cvikla (mangold). Aj cibuľa sa pestuje zo semena, môže sa však pestovať i z priesad a zo sadzačky. Niektoré zeleninové druhy zásadne pestujeme z priesad, za osobitných podmienok, najmä pre neskorší zber sa však môžu pestovať z priameho výsevu. Sú to napr. šalát, kaleráb, kapusta, kel (všetky jeho formy – hlávkový, ružičkový, kučeravý i špargľový), rajčiaky, uhorky, tekvica a ďalšie. Zásadne vždy len z priesad, okrem spomínaného zeleru pestujeme papriku a karfiol.
Pri výseve zeleninových semien dodržiavame niektoré agrotechnické zásady. Vždy, keď môžeme, semeno moríme moridlom (Agronal, Agrostan, Hermal) proti hubovým chorobám, prípadne aj proti škodcom v začiatočnej fáze vývoja. Semená niektorých druhov zelenín môžeme nechať pred priamym výsevom napučať (prvá fáza klíčenia). Tak manipulujeme s uhorkami, rajčiakmi, fazuľou a ďalšími. Takto upravené semená sa však nesmú siať do suchej pôdy. Biologickú hodnotu semien niektorých teplomilných druhov zelenín môžeme zvýšiť predsejbovým preteplením na slnku počas 1 – 2 dní. Naproti tomu jarovizáciou môžeme zvýšiť biologickú hodnotu semien koreňovín (mrkva, petržlen, paštrnák), ale aj niektorých plodových zelenín (rajčiak). Princíp jarovizácie spočíva vo vyvolaní začiatku vegetácie v semene jeho navlhčením v teplom prostredí a dočasným podchladením na určitý čas. Jarovizačné obdobie je pre každý druh rozdielne a treba ho poznať, pretože nesmie napr. pri koreňovinách prebehnúť celé. Ináč by v poraste veľa rastlín vybehlo do kvetu. Nikdy nejarovizujme semená hlúbovín, najmä kalerábu, ďalej cibule, zeleru a ďalších druhov, ktoré sú mimoriadne citlivé na vybiehanie.
Emil Maslík, tajomník OV SZZ Čadca