niekto koňa alebo dokonca pár, hovorilo sa im „pára„, bol uznávaný. Vedeli, že to je furman ako remeň. Postupne síce furmanské remeslo odchádzalo – ako decko sa pamätám, keď sme za jazdy vyskakovali na furmanský voz, aby sme sa mohli trochu previezť po ceste – ale vidieť, že sa poniektorí tejto roboty nezľakli, zobrali opraty do rúk a poďho do roboty. Aj moja stará ma chcela takto zaopatrovať, ošírovať, ale som sa nedal – myslela si, že neviem robiť. A ja som drel, čo napokon rýchlo zistila, celý život ako ten kôň. Dokonca niekedy dňom i nocou. Nuž, záležalo pravda na čase ako sa darilo...
U nás vám bol jeden furman, to tu mám poznačené vo svojej kronike, a ten mal nádherného koňa. Niektorí ho aj prezývali „slncový kôň„, pretože nosil veľkú žltú hrivu a bol neobyčajne mocný. Furman, volal sa Milo, sa neraz na ňom povozil, zacválali si spolu, aj ho chodieval kúpavať večerom do rieky. Samozrejme, veď viete, ako je to u nás, ľudia mu závideli. Zrazu každý chcel byť furmanom. Lenže furmanské remeslo a furmanský fortieľ sa nerodí zo dňa na deň. Na to treba mať náturu. A ten Milo, hádam sa volal aj Milan, čo ja viem, keď každý mu vravel len Milo, cválal si raz po robote na koníkovi po dedine. A keď sa už blížil ku krčmičke, lebo u nás sú krčmičky, na Divokom západe boli kadejaké bary a dnes sú tam „pubs„, u nás názov ostal, ba vlastne taká krčma sa môže volať aj pohostinstvo alebo pohostinské zariadenie, nuž teda prichádzal k už spomínanej krčmičke a stretol sa tam s jedným chlapom. Furman si chcel vypiť iba pivo, možno aj jeden trúnok, ale chlap bol, ako sa hovorí, rypák. Zabŕdol do gazdu, že na takom koňovi sa dá chodiť len po rovinke, po rovnej ceste, krok za krokom, ale hore schodmi, lebo do krčmičky viedlo hádam zo desať schodov, nikdy nevyjde. Furman nelenil, s rypákom sa stavil o päť litrov slivovice...
Páni moji, on vám naozaj s koňom vyšiel hore tými schodmi, ba kôň sťaby vedel po schodoch odjakživa chodiť, vošiel s gazdom dovnútra miestnosti, pootočil sa tam s ním na dlážke a vyšiel bez úhony von. Chlapi aj ostatní rypáci ostali s otvorenými ústami. Aj nášmu rypákovi, ktorý musel načrieť hlboko do vlastných vreciek, sa vraj poriadne predĺžila spodná čeľusť. Koľko mu trvalo, kým sa zo šoku spamätal, to vám už neviem povedať...
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
