televíznej obrazovke vždy, keď sa vysielal pre mládež nevhodný program? Rodičia zavelili a ratolestiam neostalo iné, len sa presunúť do postele. Tie odvážnejšie špehovali cez pootvorené dvere, menej odvážne počúvali ich rozprávanie o bozkávačkách či bitkách v škole.
Dnes nad „nezávadnosťou„ televíznych programov bdie mnoho odborníkov v komisiách, radách. Demokracia na obrazovky vpustila kedysi zakázané scény bez upozornenia. Nech sa deti priučia. Niekedy však rozhodnutia týchto kompetentných pripomínajú motkanie poloslepého koňa. Určite si spomeniete na zákaz vysielania reklamy na cukrovinku fidorka pred 22. hodinou v noci. Vraj na deti vplýva nepriaznivo. Rozkošné dievčatko v nej tým, že tresklo bábikou po aute, iniciovalo airbagy, pričom uchmatlo pôvabnej vodičovej spolujazdkyni obľúbenú dobošku. Potom zranenú hračku ošetrilo. Na istej slovenskej komerčnej televíznej stanici však niektoré príspevky v hlavnom spravodajstve poškodia detskú dušu ďaleko viac, ako dievčatko bažiace po sladkosti. Informujú napríklad o zmrzačenom psovi, ktorého týrajú. Po podrobnom opise jeho sústavného trápenia ponúknu obraz, ako ledva prepletá labkami, pretože je takmer zodratý z kože. Časté sú zábery z „miesta činu„ rôznych vrážd či samovrážd. Pohľad nepríjemný pre dospelého, nieto pre dieťa. Aj keď občas príde upozornenie, že záber nie je vhodný pre deti. A nemyslite si, že deti na „televízne noviny„ nepozerajú. Motajú sa okolo rodičov, ktorí chcú vedieť, čo deň priniesol. Čo dodať? Asi len to, že v dnešnej dobe, keby mali členovia komisií robiť svoju prácu poctivo, hviezdička by z rohu obrazovky takmer nezmizla.
Iveta Hažíková