d osudu? Ťažko. Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých v Oščadnici nie je jediný, ktorý poskytuje opateru a strechu nad hlavou ťažko postihnutým jedincom. V tomto areáli ich žije 140. Väčšina z nich je pripútaná na lôžko, mnohí z nich nepoznajú iný domov. Rastú tu, dospievajú a čo je najsmutnejšie, aj končia svoju pozemskú púť v zariadení, umiestenom v nádhernom prostredí kysuckej prírody.
V sobotu 7. júna 2003 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie „Areálu oddychu a priateľstva„ pre mentálne postihnuté deti, ktoré organizátori a realizátori nazvali Šťastné leto. Komplex zrubových chatiek, ktoré vhodne zapadli do okolia domova, bude slúžiť aj pre ostatné postihnuté deti na Slovensku. „Na tomto diele sa odpracovalo 2331 hodín a stálo takmer 2 milióny korún. Naša snaha pomôcť postihnutým jedincom nevyšla nazmar a bola korunovaná úspechom. Pre obyvateľov domova to bude vítaná zmena prostredia, pobyt v krásnej prírode,„ začala rozprávať s pohnutím v hlase riaditeľka domova Mgr. Anna Pošteková. Dlhý, predlhý je zoznam sponzorov, fyzických či právnických osôb, ktorí pomohli finančnou čiastkou, alebo sa priamo podieľali na rekonštrukcii starých hospodárskych budov. „Úprimná vďaka patrí všetkým, ťažko je to vyjadriť slovami. Pripadá mi to, akoby sa narodilo dieťa, čo je vždy krásna udalosť v živote, ale o toto dieťa sa treba vedieť aj postarať. Verím, že sa nám to podarí,„ dodala A. Pošteková. Už od desiatej hodiny sa v areáli domova schádzali ľudia, ktorí prispeli a pomohli k rekonštrukcii a zrubovej výstavbe. V bohatom kultúrnom programe vystúpila dychová hudba Bystřičanka, heligónkari Kysucký prameň pod vedením Jozefa Smoleňa, folklórna skupina z Čierneho a bonbónikom, alebo ak chcete šľahačkou na torte, bolo vystúpenie sólistu opery Slovenského národného divadla Gustáva Beláčka. Tento Kysučan svojím vystúpením ešte viac umocnil skvelú atmosféru, ktorá panovala počas sobotňajšieho dňa. „Rád som prišiel a vždy prídem, keď ma o to požiadajú a môj program a zdravie mi to dovolí,„ povedal Gustáv Beláček. Na otvorení areálu Šťastné leto sa stretlo veľa osobností nášho kultúrneho a spoločenského života. Prítomný bol aj bývalý minister obrany SR a v súčasnosti vedúci kancelárie prezidenta republiky Jozef Stank. „Prišiel som, lebo takúto akciu som si nemohol nechať ujsť. Byť v prítomnosti tak vzácnej ženy akou je pani riaditeľka, sa nestáva každý deň. To, čo urobila pre tento ústav, je neuveriteľné. Som rád, že keď som bol ešte ministrom, pomohli sme aj my, ale nechcem to konkretizovať. Urobili sme to nezištne a radi,„ povedal Jozef Stank. Významnú úlohu a podporu domovu v Oščadnici zohráva aj Odbor sociálnych vecí na KÚ v Žiline. Jej vedúci František Jedinák spoločne s vedúcim oddelenia sociálnych služieb Milanom Jakubisom vykonali veľký kus práce a pomohli, ako už neraz, pracovníkom a obyvateľom domova v Oščadnici. S neuveriteľným odhodlaním pomáhať postihnutým deťom a zanieteným rozprávaním vystupovali manželia Alexander a Malvína Tóthovci z Modry. „Pochádzam z trinástich detí a viem, čo je to pomoc. Najmä pre takéto deti. Manžel je lekár a pôsobil v zahraničí. Môžem povedať, že sme videli veľa bohatých, ale aj veľa chudobných a postihnutých, a aj preto sme tu,„ konštatovala pani Malvína. Nuž, čo povedať na záver. Za približne 400 dní v rokoch 2002 a 2003 vyrástlo účelové rekreačné zariadenie, ktoré by nebolo, keby tí, čo počuli a pochopili, neboli ochotní podať pomocnú ruku...
Vladimír Kollár