ťou. Má aj svoj spoločenský význam a pekná návšteva v horúcom počasí hovorila v sobotu 7. júna o tom, že ľudia sú radi, keď sa môžu zúčastniť takéhoto podujatia. Športových a kultúrnych akcií nikdy nie je dosť a preto treba poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili o pokojný a bezproblémový priebeh maratónu. Medzi známymi osobnosťami nechýbal ani Dr. Anton Blaha, správca Kysuckej kultúrnej nadácie. „Pre mňa je Kysucký maratón vždy veľký sviatok. Nepočítali sme s ďalšími zakladateľmi, že to bude mať takú bohatú tradíciu. Pamätám sa na začiatky v júni v roku 1953. Vtedy sme boli vyhlásení ako najlepší atletický oddiel na Slovensku. Stretol som sa nedávno v Bratislave s Gabrielom Zelenayom, ktorý vtedy pracoval ako predseda atletického zväzu na Slovensku a spomínali sme na tie začiatky. Ak najlepší oddiel sme dostali štyri gule, dva disky, dva oštepy, dva páry tretier (klincoviek), stojan na skok do výšky... Iniciátormi založenia maratónu boli kolegovia z atletického oddielu. Medzi nimi to bol prvý maratónsky bežec na Kysuciach – Štefan Špaldoň. Pri organizácii prvého podujatia a aj ďalších ročníkov sa stretla významná skupina mladých a skúsených organizátorov. Medzi nás gymnazistov tam patrili Peter Papšo, Ivan Handera, Ján Sventek a mnohí ďalší. Výdatne nám pomáhali miestni nadšenci ako Ing. Molnár, Ing. Hulita, Ing. Držka, Paľo Papšo a vtedajší profesori gymnázia J. Ruman a prof. Drdoš. Všetkých nás, ktorí sme boli pamätníkmi tejto udalosti teší, že dobrá myšlienka pokračuje a našla si svojich nasledovníkov,„ povedal Anton Blaha. Zabezpečená bola celá trať, na čom má zásluhu polícia v Čadci. „Myslím si, že tak ako po iné roky, aj teraz je o bezpečnosť pretekárov dobre postarané. Nemuseli sme obmedzovať niektoré cestné úseky, všetko prebieha za plnej premávky. Máme s tým už svoje skúsenosti a verím, že všetko dobre dopadne,„ povedal riaditeľ OO PZ v Čadci pplk. JUDr. Miroslav Hodás. Nadšený atmosférou a celou organizáciou bol aj poslanec NR SR Stanislav Janiš. „Som tu prvý raz, som veľmi milo prekvapený. Myslím si, že je to jedinečná udalosť pre každé mesto. Najmä preto, že sa uchováva tradícia. Takúto tradíciu si treba chrániť a ctiť. Od všetkých počnúc organizátormi a končiac samotnými pretekármi. Ak dostanem pozvánku, určite prídem aj druhý raz,„ uviedol Stanislav Janiš. Medzi favoritov pretekov patril Etiópčan so štartovným číslom 41 Serbesso Mulugeta. Tesne pred štartom sme ho požiadali o krátky rozhovor.
Koľkýkrát už pobežíte Kysucký maratón ?
Ja som tu druhý raz. Minulý rok som bol chorý a skončil až na ôsmom mieste.
Vaše ambície tento rok?
Pokiaľ to bude trochu možné, tak chcem vyhrať. Je však veľmi teplo, tak neviem...
Vám to predsa nemôže prekážať...
Nie je to tak. Som síce Etiópčan, ale dokonale adaptovaný u vás a tak to nebude žiadna sranda.
Aký máte zabehnutý najlepší čas v maratóne?
Dokázal som už zabehnúť čas 2:13:55. Bolo to dávnejšie. Teraz u ž behám len rekreačne.
Skromný, sympatický 32 – ročný lekár, ktorý pracuje v Prahe, nenechal nič na náhodu a s prehľadom zvíťazil. Traťový rekord nebol prekonaný a víťaz nevyzeral vôbec unavený.
Potvrdili ste úlohu favorita. Nebolo to teda také ťažké?
Ani nie. Myslel som, že to bude horšie. Ťažšie to mali ostatní pretekári.
Ste krátko po dobehnutí, vôbec nie unavený či spotený...
No, maratón dokáže byť zradný. Nikdy neviete, kedy dostanete krízu.
Vy ste ju nemali?
Nie. Bežalo sa mi v pohode. Išiel som na víťazstvo a to som docielil.
V čom je to, že bežci čiernej pleti sú v behoch na dlhých tratiach takí dobrí?
Ťažko povedať. Máme určite menej podkožného tuku a hádam i viac svalov. Naše svalové vlákna sú iné ako u vašich bežcov. Ináč je to aj akási určitá danosť.
Prídete aj na jubilejný tridsiaty ročník?
Verím, že sa mi to podarí. Dôležité bude, či budem zdravý.
Najlepší z radov Kysučanov bol slovenský reprezentant , olympionik, chodec Peter Tichý.
Druhé miesto pre špecialistu – chodca je úspech. Nedalo sa viac?
Asi nie. Do 40 – kilometra som bežal úplne v pohode. Potom nasadil Etiópčan k viacerým trhákom a ušiel mi. Nerátal som však, že skončím tak vysoko.
Takže spokojnosť?
Určite. Na Kysuckom maratóne som vlani skončil piaty. Teraz som si zlepšil osobný čas o takmer triapolminúty. V tomto počasí to je super.
Peter, neuvažoval si o tom, že „presedláš„ na beh a chodectvo zavesíš na klinec?
Chôdzi sa už venujem dvadsať rokov. Teraz je už dosť neskoro, aby som sa začal venovať behu. Na nejakú strednú úroveň by som sa možno vypracoval, ale to je pre mňa málo. Verím, že v chôdzi mám stále potenciál k svetovej špičke. Do olympiády v Aténach roku 2004 sa budem určite venovať chôdzi.
Celkové výsledky 29. ročníka Kysuckého maratónu prinášame na inom mieste našich novín.
(vk)
Foto na strane: (jkk)
