uciach. Absolvoval štúdium filozofie v Trnave a teológiu v Banskej Bystrici. Za kňaza bol vysvätený v roku 1846. Už počas štúdií sa v ňom prebúdza národné povedomie, tu sa stretáva s významnými osobnosťami - národovcami ako boli Ján Palárik, Ján Gerometa a iní. Po skončení štúdia teológie pôsobil ako gymnaziálny profesor, neskôr ako cisársko-kráľovský škôldozorca v Banskej Bystrici. Neskôr pôsobil ako notár a podnotár Zvolenskej stolice. Od roku 1956 bol riaditeľom gymnázia v Užhorode a od roku 1858 školským radcom a hlavným dozorcom škôl veľkovaradínskeho dištriktu (rumunská Oradea). V roku 1860 získal čestný titul koblanského opáta Panny Márie. V roku 1867 bol predčasne penzionovaný. Žil v Žiline, Pešti a Bratislave, kde aj 19.augusta 1883 zomrel.
Ján Gotčár bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Stal sa členom prípravného výboru, bol poverený vypracovaním stanov. Spolu s Viliamom Paulínym-Tóthom, Jánom Palárikom a Jánom Franciscim predkladá roku 1861 Uhorskej miestodržiteľskej rade žiadosť o povolenie a vytvorenie Matice slovenskej a o potvrdenie jej stanov. Na slávnostnom zasadaní Matice slovenskej v Martine 4. augusta 1863 predniesol zhromaždeniu oduševnenú reč. Ako publicista prispieval do časopisu Cyril a Metod (1852), do slovenských politických novín Pešťbudínske vedomosti, pri zrode ktorých stál. Svoje príspevky, ktoré mali v tom čase povzniesť slovenský národ, často písal pod pseudonymom Kysučan. V Národných novinách uverejnil v roku 1876 repliku Čo som si dumal po prečítaní brožúry Ältere und neuere Magyarisierung-Versuche in Ungarn, kde vyslovil svoj názor k otázkam Slovákov po zrušení Matice slovenskej.
Život a dielo nášho významného rodáka zachytili viacerí autori vo svojich príspevkoch, ktoré sú záujemcom k dispozícii v Kysuckej knižnici v Čadci.Spracovala S. Ďurná