sebou, akoby to bolo dnes. Krásne dievča. Vlasy čierne ako žúžoľ jej siahali takmer po pás. Oči hnedé a ústa nádherne tvarované. Keď sa zasmiala, akoby zasvietilo slniečko. Pri smiechu vedela tak krásne krčiť noštekom, že každému kto ju videl sa zlepšila nálada. Prvýkrát ju zbadal keď prechádzala cez cestu. Zostal stáť ako prikovaný. Takú krásku ešte nevidel. V tej chvíli zabudol na Mariku, s ktorou bol už rok zasnúbený. Jeho snúbenica študovala medicínu, cez vojnu pomáhala v nemocnici ako sestrička. Plánovali, že sa zoberú, keď sa vojna skončí. Dievčina prebehla na druhú stranu cesty. Nedalo mu pustiť ju len tak. Nikdy predtým sa nestalo, že by na ulici oslovil neznámu slečnu. Kamaráti sa mu často posmievali, že je príliš hanblivý. Stačí, aby sa naňho nejaké dievča usmialo, hneď sa červená. Cítil, že je tomu tak aj teraz. Na chvíľu ľutoval, že to urobil. Keď sa naň pozrela svojimi očami a zvedavo opýtala, čo potrebuje, dostal zo seba prvé, čo ho napadlo. Že je cudzinec a nevie sa v meste orientovať. Vôbec sa nespoznával. Ani nevedel, ako mu prišlo na um takéto klamstvo. V meste býval od narodenia, po skončení vysokej školy pracoval v advokátskej kancelárii. Skúmavo si ho poobzerala, potom ho chytila pod pazuchu a odviedla do blízkej cukrárne. Určite si myslela, že je nejaký špión, lákalo ju dobrodružstvo. Napokon vyšiel s pravdou von. Keď konečne dostal priznanie zo seba, očervenel ako paprika. Ešte dobre, že ho nevideli jeho známi. Zasmiala sa svojím zvonivým, nákazlivým smiechom a pokrčila noštekom. Bol si stopercentne istý. Zaľúbil sa. Nič také pri Marike nezažil. Išlo skôr o priateľský vzťah. Toto bolo niečo celkom iné. Prekvapilo ho, že nemala žiadnu vážnu známosť. „Chcem byť voľná ako vtáčik. Každého keď dajú do klietky, stratí slobodu a je smutný. A ja nechcem smútiť,„ povedala vtedy pri šľahačkovom zákusku. Stretávali sa každý deň. Akoby k sebe patrili. Marika si všimla, že ho v poslednom čase akosi nezaujíma a nemá na ňu čas. Priznal si, že je zbabelec. Nedokázal jej ako chlap povedať, že jeho srdce patrí inej. Pritom vedel, že Marika ho má rada, plánovali si spoločnú budúcnosť. Keď si však predstavil Milku a jej horúce pery, vedel, že kým bude žiť, nemôže ľúbiť inú ženu. Bola ako afrodiziakum. Keď sa k nej priblížil, nekonečne po nej túžil. Až pri nej spoznal sám seba. Stretávali sa u neho v byte. Smiala sa, že je priveľký puntičkár. Naschvál mu poprekladala vázy s kvetmi, knihy rozhádzala po zemi, kožušinu z medveďa mu priniesla ku krbu. S tým, že na nej treba spávať a nie ju obzerať na stene. Miloval ju. Jedného dňa mu do kancelárie zavolala Marika. Popýtala ho, či by nemohol prísť pre ňu autom. Má vraj za sebou strašný deň. V meste Nemci niekoho postrieľali. Mladých ľudí, ktorí si z akéhosi oficiera urobili srandu. Keď prišiel do špitálu, Marika už bola prezlečená, uniforma jej visela na vešiaku v skrinke. „Mohli by sme dnes ísť na večeru. Už sme dlho nikde neboli. Dnešná služba bola hrozná. Priviezli aj jedno mladé dievča. Veľmi pekné. Toto jej vypadlo zo šiat,„ povedala a ukázala mu fotografiu. Zbledol. Bola na nej Milka. S rozpustenými vlasmi, úsmevom a skrčeným noštekom. Zdalo sa mu, že nemôže dýchať. Keď Marika povedala, že ju strela zasiahla priamo do srdca a nebolo jej pomoci, myslel si, že je po ňom. Nevedela, čo sa mu stalo. Pohladila ho po vlasoch. „Vidíš, ty by si v nemocnici nemohol pracovať. Bola naozaj veľmi mladá. Škoda jej,„ povedala. Sedel bez slova, po lícach mu tiekli slzy. Kým obzerala fotku, v mysli sa mu ako film odvíjal príbeh ich tajnej lásky. Slobodného vtáčaťa a muža, ktorý sa sľúbil inej. „Pozri, na druhej strane je napísané: „ S láskou Jozefovi„. Istotne ju chcela podarovať svojmu chlapcovi. Ktovie, čo to bolo za Jozefa. Chudák, isto bude veľmi trpieť, keď sa dozvie, že zomrela. Už mu fotku nestihla podarovať,„ rozmýšľala nahlas. Pamätá si, že z cukrárne vyšiel ako v mdlobách. Celé týždne chodil ako bez života. Marika sa pravú príčinu nikdy nedozvedela. A načo aj. Keď sa vojna skončila, zobral si ju za manželku. Nemôže sa sťažovať, bola mu dobrou ženou, skvelou matkou. Fotografiu založila do ich albumu, bez toho, aby vedela, aký význam má pre jej muža. Aj dnes ju vybral. Prešli desiatky rokov odvtedy, čo zomrela. Jeho láska. Krásna čiernovláska s najkrajším úsmevom na svete.
Iveta Hažíková
