u kultúry v Čadci, boli sme prekvapení, že do hlasovacích miestností vchádzali najmä starší ľudia. Aj 76-ročná Mária Kadelová z Čadce si prišla splniť svoju občiansku povinnosť. Na otázku, či podporuje vstup Slovenska do Európskej únie, jednoznačne odpovedala: „Áno. Chcem, aby sa ľudia mali lepšie, aj keď viem, že ja sa toho nedožijem. Vychovala som päť detí, mám dvanásť vnúčat a tri pravnúčatá. Myslím na nich. Som predsa matka„. Oslovili sme jednu z mnohých manželských dvojíc, ktoré prúdili do kultúrneho domu. Pani Marte Bodickej, ktorá má 74 rokov, pri otázke prečo sa rozhodla zúčastniť sa referenda, vyhŕkli slzy do očí. „Slovensko je malá krajina, sme malý národík, nemôžeme byť inde jedine v „Európe„. Manžel, 80-ročný Metod Bodický, v minulosti známy čadčiansky lekárnik, na dotaz či sa rozhodol prísť k hlasovacej urne spontánne, alebo dal na radu ženy odpovedal, že sa riadi vlastným rozumom. Vychovali dve deti, majú jednu vnučku. Ako väčšina rodičov, ktorých sme sa pýtali, aj oni povedali, že im ide o to, aby sa ich potomkovia dožili lepších čias.
Občania Slovenskej republiky mali možnosť v piatok a v sobotu (16. a 17. mája) rozhodnúť o vstupe našej krajiny do EÚ. Predvolebné odhady hovorili, že výsledok bude veľmi tesný. Pravda je taká, že o platnosti referenda o vstupe do EÚ nakoniec rozhodlo asi 80 – tisíc ľudí, ktorí v záverečných chvíľach vstúpili do volebných miestností. Slovensko teda dosiahlo potrebnú nad 50 percentnú účasť (presne 52,15%). Za členstvo v únií sa vyslovilo 92,46 percent. Je to prvé referendum, ktoré bolo na Slovensku úspešné. Pripomeňme si, že doposiaľ ani v jednom doterajšom nehlasoval dostatočný počet občanov, tak aby bolo platné. V roku 1994 prišlo na plebiscit o preverení pôvodu peňazí použitých v privatizácii približne 20% občanov. V roku 1998 sa k otázke a neprivatizovaní energetiky a plynárenstva vyjadrilo necelých 45 percent Slovákov a v roku 2000 prišlo na referendum o predčasných voľbách 20 percent voličov. Referendum o priamej voľbe prezidenta a NATO, ktoré sa konalo v roku 1997, bolo vyhlásené za zmarené. Hlasovať o vstupe do EÚ prišlo viac ako dva milióny ľudí, čo je zhruba o 700-tisíc menej ako pri nedávnych parlamentných voľbách.
(pokračovanie na 3. strane)
Kysučanov prišlo k urnám poskromne
Na Kysuciach boli občania od začiatku skeptickí. Vysoká nezamestnanosť, u mnohých obyvateľov, život rodín v hmotnej núdzi vyvolal odmietavú reakciu a nechuť ísť voliť. V rámci celého Slovenska patrili okres Čadca a Kysucké Nové Mesto medzi najhoršie. V Čadci bolo percento účasti 36, 76 v Kysuckom Novom Meste 38, 63. V niektorých volebných miestnostiach na Kysuciach bolo pusto. Opýtali sme sa 70 – ročnej Márie P. z Čadce čo ju priviedlo k volebným urnám. „Som za vstup do EÚ, ale čo ma k tomu viedlo, je moja osobná vec a viac vám nepoviem. Mladá slečna 20 – ročná Vlasta O. z Čadce sa vyslovila v tom zmysle, že verí v lepšie možnosti pre ich generáciu najmä v oblasti zamestnanosti. Podobne sa vyjadrovali aj voliči v Kysuckom Novom Meste. Zaujímavosťou referenda bola skutočnosť, že voliť prišla prevažne staršia a mladšia generácia. Stredná vrstva, mierne povedané plebiscit „odignorovala„. Medzi krajmi bola najvyššia percentuálna účasť v Bratislavskom (59, 45%), najnižšia v Žilinskom (47,65%). Podľa vyjadrenia polície žiadne incidenty pri referende neboli zaznamenané. (vk)
