Dr. Gabrielou Kubištelovou
Nefrológia ako medicínsky odbor sa zaoberá starostlivosťou o pacientov s poruchami obličiek a obličkových funkcií. Je to pomerne nový odbor, ktorý sa až v posledných rokoch dostáva čoraz viac do povedomia ľudí. Pri rozvinutom obličkovom ochorení je nutnosť poskytnutia dialyzačnej liečby – liečby umelou obličkou.
Kedy sa začalo s touto liečbou?
Na Slovensku sú základy dialyzačnej liečby položené v rokoch 1962 – 1966 v Košiciach a v Bratislave. V 90 – tých rokoch po dlhom období stagnácie sa podarilo rozšíriť sieť dialyzačných stredísk i do oblastí perifernejších. V roku 1992 vzniklo i naše hemodialyzačné stredisko ako súčasť interného oddelenia. Od roku 1997 pracuje ako samostatné stredisko pod vedením primárky MUDr. Gabriely Kubištelovej. Na stredisku vykonávame chronickú i akútnu hemodialyzačnú liečbu, peritoneálnu (brušnú) dialýzu i hemoperfúzie. Nefrologická starostlivosť zahŕňa i nefrologickú ambulanciu, ktorá sa stará spádovo o pacientov z okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto.
Obličkových ochorení stále pribúda. Aký je súčasný stav?
Máte pravdu, že registrujeme nárast týchto ochorení. Aj keď sú ľudia na seba opatrnejší, pribúda obličkových ochorení nielen v okresoch Kysucké Nové Mesto a Čadca, ale aj na celom Slovensku. Dá sa povedať, že sa podstatne zlepšila „záchytnosť„ týchto ochorení a tiež možnosti liečby a metodiky. Stúpa nám počet pacientov zaradených do chronických ochorení a akútnych prípadov dialýz.
Vaše oddelenie prešlo rozsiahlou rekonštrukciou a dnes spĺňa tie najvyššie európske kritériá...
Som rada, že niekoľkoročný „boj„ o modernizáciu nášho oddelenia sa podaril. Chcem hneď na začiatku povedať, že dialyzačná liečba je uznaná aj zdravotnou poisťovňou, má jasné kritériá a pravidlá. Je plne hradená poisťovňou, ktorá nám vychádza v ústrety. Viem, že sú určité skupiny ľudí, ktoré si urobili „ľahké pravidlo„, ako sa na dialýze „zarába.„ Hovoria to takí ľudia, ktorí do celej problematiky nevidia. Koncom roka 2002 bol stav na našom oddelení doslova havarijný. Pravidelne sme tento stav konzultovali s vedením nemocnice, no pomoc od ministerstva zdravotníctva neprichádzala. Riaditeľ nemocnice sa nám snažil pomôcť, žiaľ nepodarilo sa situáciu riešiť. Pri všetkom tom trápení nám ešte vyhorela rozvodná skriňa, prestala fungovať osmóza. Nemohli sme dialyzovať pacientov, prístroje nám nefungovali, situácia bola skutočne vážna.
V súčasnosti je však situácia iná. Disponujete kvalitnými prístrojmi, rozšírila sa možnosť dialýzy.
V oblasti dialyzačnej liečby sme dostali informácie, že sa pripravuje celoplošná zmena v rámci Slovenska. Privatizačný boj začal aj u nás. Záujem mali rôzne firmy, politické zoskupenia, finančné skupiny. Musím povedať, že mnohí záujemcovia po rozhovore so mnou nemali ani tušenia, čo dialýza vlastne obsahuje, čo všetko je potrebné urobiť. Nakoniec prišla ponuka od firmy BIOHEM z Trenčína. Táto spoločnosť sa zaoberá distribúciou zdravotníckej techniky a zdravotníckeho materiálu. Má dobré skúsenosti a je dokonale etablovaná na našom trhu. Prejavila záujem o ekonomický prenájom, čo sme privítali a dohodli sa na spolupráci. Jej projekt bol výhodný nielen pre nás ako zamestnancov, ale najmä pre pacientov. Čo si vysoko ako lekárka vážim, táto firma nedáva do popredia zisk, ale v prvom rade im ide o človeka – pacienta. Prístroje, ktoré v súčasnosti máme a celá rekonštrukcia nášho oddelenia stála milióny. Dnes, keď k nám príde pacient, môžeme mu poskytnúť všetko, čo moderná medicína ponúka pri tomto ochorení.
Vy už nie ste zamestnancami nemocnice. Môže to evokovať nálady, že za dialýzu bude pýtať veľké peniaze...
Áno, je to tak. Vytvorili sme spoločnosť BIORENAL a všetci zamestnanci prešli do tejto firmy. Lekárska starostlivosť je na dialýze zabezpečená okrem mňa ešte MUDr. A. Matečkovou a MUDr. M. Šugárovou. Kolektív zdravotných sestier pracuje pod vedením vrchnej sestry M. Vondráčkovej. Nikoho sme neprepustili, nik neprišiel o zamestnanie. Spoločnosť BIORENAL prevzala všetky mzdové a ostatné náležitosti na svoje „plecia.„ Chceme si vytvoriť určité postavenie v sieti dialyzačných stredísk. Chcem zdôrazniť, že nejde o privatizáciu, ale o ekonomický prenájom na dobu desať rokov. Čo sa týka pacientov, nič sa nezmenilo. Naďalej ostávajú v tej polohe ako doteraz. Máme zriadenú ambulanciu, kde pacientov prijímame a vyšetríme ich. Všetky lieky či iné lekárske úkony hradí firma. Žiadnu platbu zo strany pacientov nevyžadujeme.
O pacientov teda núdza nie je.
Máme pacientov, ktorí nás navštevujú aj počas dovoleniek. Napríklad máme pacientku z Ameriky, ktorá k nám chodí už tretí rok na dialýzu. S našimi službami je spokojná a rada sa k nám vracia. Nejde však len o ňu. Vyhovieme aj iným, čo budú potrebovať naše služby a pomoc. Môžeme tak urobiť, lebo to máme „odobrené“ s poisťovňou. Disponujeme s dvanástimi dialyzačnými monitormi. Dostali sme povolenie od ministerstva zdravotníctva na rozšírenie siete.
Veľkou nádejou pre pacientov je transplantácia.
Od roku 1992 bolo vykonaných 22 úspešných transplantácií. Pokiaľ mám informácie, tento počet sa k dnešnému dňu len málo zvýšil. Treba tiež povedať, že vzhľadom k zlej ekonomickej situácii v transplantačných centrách v Banskej Bystrici a v Bratislave. je v posledných rokoch mierny pokles počtu transplantovaných pacientov.
Zdá sa, že v súčasnosti je ideálny stav.
Čo sa týka vybavenia, naozaj sme spokojní. Mrzí ma však iná skutočnosť. Mnohí pacienti počas niekoľkoročnému pobytu na stredisku pochopili závažnosť ochorenia, nutnosť spolupráce s lekármi, sestrami a vzájomnou ústretovou spoluprácou. Na stredisku však máme i pacientov, s ktorými je spolupráca slabšia. Prichádzajú pod vplyvom alkoholu a s odmietaním dialyzačnej liečby.Ich ďalšie prežitie je tým znížené a stáva sa, že na stredisko sú privezení v akútnom stave s priamym ohrozením života.
Keby si mal pacient všetko platiť, čo by to stálo?
Dialyzačná liečba je finančne vysoko nákladná. Počas roka sa pohybuje v pásme od 500 do 700 tisíc korún. Tieto peniaze plne hradí zdravotná poisťovňa a opakujem, pacienti sa na nej finančne nepodieľajú. Práca lekárov a sestier na stredisku je medicínsky úzko špecifická a psychicky veľmi náročná. Plníme úlohu poradcov, psychológov, často riešime problémy i priamym kontaktom so starostami obcí a miest.
Hemodialyzačné stredisko v Čadci je pripravené. Už od pondelka 19. mája sa spustia do prevádzky ďalšie prístroje. Túto príležitosť uvítajú najmä pacienti, ktorí potrebujú pomoc viackrát týždenne. Ako na záver nášho stretnutia povedala primárka MUDr. Gabriela Kubištelová, individuálnym a citlivým prístupom k pacientom sa celý kolektív snaží o zmiernenie bolesti a skvalitnenie života. Je to možné len vďaka práci lekárov a sestier na stredisku, ktorí svoje povolanie považujú za poslanie a nie povinnosť či prácu.
Pripravil Vladimír Kollár
Foto: Ján Koňušiak
