Akademik Ing., Dr. Emil Špaldoň, DrSc. 85-ročný
V týchto dňoch si pripomíname 85. výročie narodenia čadčianskeho rodáka akademika Emila Špaldoňa, ktorý sa narodil 12.mája 1918. Študoval na Vysokej škole technickej v Bratislave a Agronomickej fakulte v Záhrebe. Po druhej svetovej vojne pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach. V roku 1952 sa stal rektorom na novozaloženej agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Vo svojej vedeckovýskumnej práci sa zaoberal agroekologickými základmi agrotechniky vysokých a stálych úrod poľnohospodárskych plodín, najmä pšenice, jačmeňa, čakanky, konopí, papriky, otázkami syntézy agrotechnických prvkov do pestovateľskej sústavy týchto plodín. Publikoval v domácich a zahraničných odborných časopisoch. Viac ako 100 vedeckých prác bolo uverejnené v zborníkoch a učebniciach. Je autorom skrípt Obilniny (1951), Špeciálna produkcia rastlinná III.časť (1952), Technológia koreninovej papriky (1955), Teoretické predpoklady dosahovania vysokých úrod poľnohospodárskych plodín (1962). Knižne vydal Pestovanie koreninovej papriky (1946), Koreninová paprika (1948), Priadne rastliny (1953), Fonalas-és rostnövények termesztése (1954), Olejniny (1955). Zaslúžil sa o vybudovanie poľnohospodárskej vedeckovýskumnej základne na Slovensku. Jeho záslužná práca bola viackrát vysoko ocenená.
Pavol Gašparovič Hlbina - kňaz a básnik
V máji si pripomíname 95. výročie nedožitých narodenín P.G. Hlbinu, ktorý sa narodil 13. mája 1908 vo veľkých Kršteňanoch. Vyštudoval Teologickú fakultu v Prahe a v roku 1934 bol vysvätený. Pôsobil na viacerých miestach na Slovensku aj v Kysuckom Novom Meste v rokoch 1942-45. Básnickej tvorbe sa venoval od študentských čias. Spočiatku písal meditatívnu lyriku, hľadajúc duchovnú rovnováhu medzi prirodzeným a nadprirodzeným. Ako bohoslovec debutoval zbierkou Začarovaný kruh (1932) a následne vyšla zbierka Cesta do raja (1933). V ďalších básnických zbierkach Harmonika (1935), Dúha (1937), Belasé výšky (1939) široko rozvinul poetistickú techniku. Cititeľnú zmenu prinášajú básnické zbierky, ktoré vyšli po druhej svetovej vojne. Zaoberajú sa myšlienkou sociálneho zápasu, dostávajú ešte uvedomelejší výraz a bohatší rozsah. Môžeme spomenúť zbierky Mračná (1947), Mŕtve more (1947), Podobenstvá (1947), Ozveny slnka (1950), Mierové ráno (1952), Ruže radosti (1955) a výber poézie Víno svetla (1968). Vo viacerých zbierkach sa nachádzajú motívy z Kysúc. Zomrel 14. októbra 1977 v Bobote.
Pre záujemcov o hlbšie štúdium spomínaných osobností ponúka Kysucká knižnica v Čadci svoje regionálne dokumenty, články a výstrižky z novín a časopisov a personálne bibliografie.Spracovala: S. Ďurná