lavom Knapcom
Každý človek by mal mať v živote určité priority. Buď v pracovnom, alebo vo voľnom čase. Výnimkou nie je ani Jaroslav Knapec (na snímke), ktorý v civile pracuje ako člen bezpečnostnej služby. Už zamlada mu učarovali ázijské bojové umenia a preto sa rozhodol, že sa im bude venovať. Najskôr začínal ako karatista v Čadci. Po skončení aktívnej činnosti sa rozhodol študovať na Fakulte telovýchovy a športu Palackého univerzity v Olomouci. Po úspešnom absolvovaní spomínanej fakulty získal titul Diplomovaný cvičiteľ bojových umení. Oslovili sme ho, aby sme sa dozvedeli o jeho doterajšej ceste k tejto zaujímavej záľube. Jaro je človek zhovorčivý a tak na naše otázky rád odpovedal.
Kedy ste sa prvýkrát zoznámili s karate?
Začínal som v roku 1977 v Čadci a mojimi prvými učiteľmi boli také osobnosti ako T. Maťašek, P. Maťašek, Tarana, Zákopčaník a iní. Títo ma naučili základnú abecedu karate a počas celej mojej aktívnej činnosti boli mojimi vzormi. Za Čadcu som pretekal do roku 1981, kedy som nastúpil na základnú vojenskú službu. Po jej skončení som ešte približne dva roky závodil a tým moja aktívna činnosť skončila.
Čo nasledovalo potom?
V roku 1985 som sa oženil. Spolu so vstupom do manželstva nastali bežné životné problémy a tak aktívny šport musel ustúpiť trochu do úzadia. Spôsobila to aj skutočnosť, že som sa pustil do stavby rodinného domu. Karate mi však natoľko prirástlo k srdcu, že som začal uvažovať nad tým, ako svoje bohaté skúsenosti zúžitkovať. Po dohode s Mgr. Jozefom Hluchým sme sa rozhodli, že v Starej Bystrici, kde bývam, založíme karatistický krúžok a neskôr klub. Stalo sa tak v roku 1991.
Zaujímalo by nás koľko má tento klub v súčasnosti členov a aké je jeho vekové zloženie?
Náš klub má momentálne okolo 30 členov. Ja osobne sa venujem výchove mladej generácie karatistov a pracujem s chlapcami a dievčatami vo veku 8 až 12 rokov. Títo sú zaradení do kategórií: mladší žiaci, starší žiaci a mladší dorast. V týchto troch kategóriách pravidelne trénuje asi 25 členov. Tréningy máme dvakrát do týždňa, v stredu a piatok.
Priam sa natíska otázka, čo sa stane s tými pretekármi, ktorí prekročia dorasteneckú vekovú kategóriu?
Z našej strany je technicky i finančne nemožné utiahnuť aj vyššie vekové, teda seniorské kategórie. Druhou prekážkou týchto karatistov je, že nie je možné zabezpečiť pre školské a pracovné povinnosti pravidelné tréningy. V ďalšej činnosti pokračuje akurát Darina Šadibolová, ktorá študuje na UMB Banská Bystrica.
Vašimi rukami prešlo za tie roky množstvo talentov. Dosiahli niektorí z nich nejaké väčšie úspechy?
Medzi tie menšie úspechy by som počítal účasť na krajských pretekoch a medzi väčšie účasť na majstrovstvách Slovenska. Tu sa prebojovala Andrea Budošová a bola dokonca vo výbere SR. Neskôr sa začala viac venovať futbalu a s karate skončila. Ďalej medzi špičku na Slovensku sa dostali aj Martin a Tomáš Šadibolovci. Za najväčší úspech, ktorý dosiahol jeden z mojich zverencov Martin Griga, považujem zisk titulu majstra Európy v ruskom Kaliningrade. Bolo to v kategórii starších dorastencov vo váhe do 70 kg.
Dozvedeli sme sa, že ste sa so svojimi terajšími zverencami zúčastnili vôbec prvého významnejšieho preteku. Môžete nám k tomu povedať niečo bližšie?
Boli to preteky bývalého Stredoslovenského kraja, ktoré sa konali 12. apríla v Žiline, kde súťažili mladší žiaci, starší žiaci, mladší a starší dorast. Vzhľadom na to, že títo pretekári, s ktorými trénujem už 4 roky, absolvovali svoj prvý veľký pretek, určitú úlohu tu zohrala aj tréma. Svojimi výkonmi ma však presvedčili, že v budúcnosti majú šancu zaradiť sa medzi špičkových karatistov.
Každý šport, aj karate si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Ako túto situáciu riešite v Starej Bystrici?
Finančná situácia v našom klube vôbec nie je ružová. Chýbajú nám financie na nákup základného technického vybavenia a tiež na cestovanie na preteky. Za posledné roky nám najviac pomohol generálny riaditeľ HYZA Žilina Ľuboš Gapčík, a to aj napriek tomu, že naša dedina je od Žiliny dosť vzdialená. Ďalej nám na činnosť prispievajú Obecné úrady v Starej a Novej Bystrici. Taktiež si finančné prostriedky zabezpečujeme formou rôznych brigád a zbermi druhotných surovín. Nesmiem opomenúť ani na pomoc zo strany riaditeľstva Základnej školy v Starej Bystrici, ktoré nám vychádza v ústrety hlavne tým, že nám poskytuje telocvičňu na tréningy.
Na záver sa ešte opýtam, ako vidíte budúcnosť karate v Starej Bystrici?
Moja vízia je asi taká, že v Starej Bystrici by som pokračoval iba so žiackymi kategóriami a dorastencov chcem presunúť do Združenej drevárskej školy v Krásne nad Kysucou. Tu plánujeme od septembra tohoto roku otvoriť klub bojového umenia, sebaobrany Ji – jitsu a taktiež klub karate. Verím, že sa mi to podarí, nakoľko škola disponuje novou telocvičňou a dobrým technickým zabezpečením pre tieto športy. Čo je ale najdôležitejšie, veľké pochopenie pre tieto športy má aj samotný riaditeľ spomínanej školy.
Za rozhovor poďakoval:
Ján Koňušiak
Foto: autor
