, má byť nadmieru vydarené. Až na to, že ľudia narodení v máji majú skoro začať šedivieť, lebo vtedy sú stromy obsypané bielymi kvetmi. Aj napriek tomu sa predsa naši predkovia, aj v tomto krásnom mesiaci, museli vystríhať vplyvu škodlivých síl. Preto v predvečer 1. mája chodili po obci pastieri a práskali bičmi, aby vyhnali čarodejnice. Pod strechu a na dvere dávali hospodári z rovnakých dôvodov vetvičku borievčia a v prvé májové ráno vešali kravám na rohy kvety. Tie ich mali ochrániť pred temnými silami. Magické účinky mali aj májová rosa a dážď. Pôsobili ako liek proti bolestiam. Ľudia si nimi natierali lišaje, či omývali oči. Dážď na 1. mája bol predzvesťou bohatej úrody.
Azda najznámejšou májovou tradíciou je však stavanie májov, ktoré sa dodnes zachovalo i v mnohých kysuckých dedinách. Keďže mu za obeť padli najkrajšie stromy, tento zvyk viedol až k zákazu stavania májov. Prvý zákaz s celoslovenskou platnosťou vydala Kráľovská miestodržiteľská rada v Bratislave v roku 1770. V pätnástom storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča. Známy je prípad, že dokonca nadobudlo právny význam. Cirkevný súd v Žitave, v Čechách, v roku 1422 napríklad uznal právoplatnosť manželstva na základe prísľubu lásky, vernosti a postavenia mája. Sľub dal síce mládenec bez svedkov, no máj symbolizoval jeho verejné potvrdenie. Máje sa stavali trojaké. Mohol ho postaviť mládenec len tomu dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem, alebo ho mohli postaviť mládenci všetkým dievčatám, alebo máj dostalo každé dievča, no máj dievčaťa, ktoré malo svojho vyvoleného, bol od ostatných odlišný. Je dobré, že sa tieto zvyky zachovali dodnes. Veď posúďte sami. Nie je pohľad na takto vyzdobenú dedinu veselší?
Iveta Hažíková