hudobnej scéne
Začali len tak. Ako sa hovorí z pasie. Boli mladí, nevybúrení, energie mali na rozdávanie. Ako sa jej len zbaviť?
Niektorí mladí ľudia dnes to riešia „moderne„. Vysedávaním v reštauráciách, či v iných zariadeniach nižších cenových skupín. Títo kysuckí chlapci chceli voľné chvíle riešiť iným spôsobom. „Založíme si hudobnú skupinu!„
Nie je dôležité, kto prvý vyslovil túto myšlienku. Isté je, že sa začala veľmi rýchlo realizovať.
Kysučanov vždy radili ostatní občania vtedajšieho Československa k tým, čo pochádzajú z chudobného kraja.
Dokonca ich nazývali exotmi. A nápad bol na svete. Vznikla hudobná skupina EXOT.
Začiatky skupiny
„Hrať sme začali jednoznačne kvôli babám. Kto mal v tom čase gitaru v ruke a dlhé vlasy, baby po ňom „išli.„ My chalani z dediny utiahnutí, skromní, sme tiež túžili, aby sme mali u žien úspech. Nechali sme si narásť dlhé vlasy, zohnali gitary a presvedčili sme sa, že je to naozaj tak,„ spomína Milan Bárdy (vtedajší Kiko, dnešný Miňo), súčasný vydavateľ, manažér a riaditeľ tohto opätovného návratu skupiny do hudobného sveta, alebo ak chcete cirkusu. Členovia skupiny nemajú či lepšie povedané nenavštevovali, školy s hudobným zameraním. Svojím prejavom však naozaj zaujali a sály v kultúrnych domoch na Kysuciach každú sobotu večer praskali vo švíkoch. Sedemdesiate roky to nebola len ABBA, SMOKIE či iné populárne hudobné formácie. Bol tu EXOT a ten lákal mladých ľudí. „Okolo hudobnej školy som naozaj chodil, ale do práce,„ hovorí spevák skupiny Jožo Vnuk (známy ako Huk). „Pred dvadsiatimi rokmi som nepovažoval za potrebné navštevovať nejakú hudobnú školu. Dnes sa však už na to pozerám inak. Nezaškodila by,„ dodáva Huk.
Hrávali všade,
neodmietli nikoho
Za hranie na zábavách, svadbách či iných spoločenských podujatiach dostávali tak akurát na „kávu.„ Snažili sa však každému vyhovieť, kto ich požiadal, či by neprišli zahrať. Skupinu okrem už spomínaného Milana Bárdyho (bassová gitara), Jozefa Vnuka (speváka), dopĺňali Milan Neománi (NEO - gitara, harmonika), Jano Kriváček (KMO - bicie) a Zdeno Slivka (klávesové nástroje). Posledne menovaného dnes nahradil Jozef Chromek (gitara – počuje aj na meno Háček). Po búrlivých rokoch plných dobrodružstiev a nezabudnuteľných lások, nastal čas zmeny. „Ako dobre vychovaní chalani, ktorí vedeli, čo spoločnosť potrebuje, založili sme si rodiny. Dohromady sme vychovali šesť synov. Keď deti dorástli, usúdili sme, že muziku treba oprášiť,„ vysvetľuje líder skupiny Miňo. „Do skupiny som rád prišiel, nebol žiadny problém. Názorovo sme si blízki, aj ich štýl sa mi páčil,„ hovorí Háček. Po prirodzenom rozpade, ktorý nezapríčinil vznik rodín či názorové nezhody, ale jednoducho povinnosť starať sa o rodinu, dochádzka do zamestnania a možno aj akýsi útlm, nastáva čas, historik by povedal „obrodenia.„
V krčmách oživovali
spomienky a rozhodli sa vrátiť
So vstupom do tretieho tisícročia začali opäť stretnutia už zrelých mužov. V januári roku 2002 sa uskutočnili prvé nesmelé skúšky. Zub času dokáže poznačiť staré stavby či iné pamiatky. Na skupine EXOT sa však výrazne nepodpísal. Po urovnaní (vyrovnaní) rodinných záležitostí sa muzika stala znovu témou číslo jeden. „Pre mňa bol návrat do skupiny udalosťou. Ako by ma niekto polial živou vodou. To sa nedá opísať, to treba zažiť,„ hovorí Huk. Prvé vystúpenie, po rokoch strávených pri rodinnom krbe, sa uskutočnilo v Dolnom Vadičove. „Nazvali sme ho EXOT ROCK PÁRTY a bolo to v júli 2002. Hrali sme tie skladby, ktoré nás takpovediac preslávili. Boli to piesne od skupiny Katapult, Smokie a ďalšie hity, ktoré vtedy okupovali prvé priečky svetových hitparád. Vedeli sme, že naše fanynky prídu aj s dcérami, tak sme chceli pochopiteľne zapôsobiť aj na ne,„ prizvukuje Miňo. Je pravda, že dosť výrazne sa skupine EXOT podarilo osloviť mladú generáciu, čo ich utvrdilo v tom, že treba opäť začať naostro. „Môj návrat do kapely bol aj kvôli najstaršiemu synovi. Neveril mi, že som kedysi hral, lebo ma nevidel. Až po vzhliadnutí nášho koncertu mi povedal, „oco, ty si bomba!„, vyznáva sa Huk.
Vlastné cédečko je na svete
Skupina nechcela už ďalej len kopírovať iné hudobné formácie. Chcela ísť svojou cestou. Vydať cédečko, ktoré by skupinu a jej život v minulosti charakterizovalo. Chalani nemajú „dvorného„ textára. Texty sa tvoria spontánne a spoločne. Na cédečku, ktoré má názov ROCK NA DEDINE, je celkom 14 piesní. Niektoré sú výpoveďou jednotlivých členov kapely (pieseň č. 7 Priznanie) je spoveďou speváka Huka. V podstate sú to texty zo života. „Nevyberáme to, čo je v živote horšie, ale to lepšie a snažíme sa všetko robiť s nadhľadom,„ dopĺňa Háček. „Chceme, aby sa s našimi textami stotožnilo čo najviac ľudí. S pocitom „to je o mne,„ usmerňuje svojich kolegov Miňo. Napríklad piesne Nezdarený syn, alebo Blázni na úteku, sú už teraz predurčené na úspech. Skupina sa snaží hrať melodický rytmický rock so širším záberom. Záver v príjemnej spoločnosti okorenil aj príchod ďalšieho člena skupiny Nea, ktorý nezabudol pripomenúť, že „nejde o náhle vzplanutie, ale o trvalý stav, ktorý sa skončí až v dôchodku.„
Pre priateľov skupiny EXOT prezradíme, že krst cédečka ROCK NA DEDINE bude v Klube BOSORKA (23. máj 2003 v Budatínskej Lehote). Pripravil Vladimír Kollár