Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo v inom právnom vzťahu podľa ustanovení Zákonníka práce a k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. V tejto súvislosti možno usudzovať, že pri infarkte myokardu môže ísť o úrazový dej (hoci zdanlivo chýba vonkajší faktor), ak ide o náhle poškodenie zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, neobyčajnom úsilí, teda keď pracovný úkon presahuje hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce, alebo sa síce vykonáva v hranici obvyklej ťažkej práce, ale za nepriaznivých okolností, alebo sa síce pohybuje v hranici obvyklej namáhavej práce, no na ktorú organizmus zamestnanca nie je prispôsobený, alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačí. Bezprostrednou príčinou vyvolávajúcou infarkt myokardu je totiž psychická alebo fyzická trauma. Infarkt myokardu nie je pracovným úrazom, ak je vyvolaný síce psychickou traumou, ktorá však nebola dôsledkom zvýšenej duševnej námahy spojenej s výkonom práce, ale spočívala iba v nesprávnej a neprimeranej reakcii zamestnanca na mzdové opatrenie zamestnávateľa. V každom jednotlivom prípade treba prihliadať na konkrétne okolnosti, za ktorých a v akej súvislosti došlo k infarktu. Zákon vymedzuje i prípady, kedy sa zamestnávateľ napriek objektívnej zodpovednosti môže celkom alebo sčasti zbaviť svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze.
Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za stratu na zárobku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecnú škodu.Radí vám JUDr. Miroslav Stopka