Najkrajšie ríbezle dosahujeme na správne tvarovaných, dostatočne osvetlených kríkoch. Zahustené kríky rodia veľmi málo, plody sú nevyrovnané a nerovnomerne dozrievajú.
Rez voľne rastúcich kríkov. Tvarovací – výchovný rez. Po vysadení kríkov skrátime výhonky na 2 – 3 púčiky, vypestujeme korunku s 6 – 9 výhonkami a s dostatočným obrastom. Základné výhonky skracujeme v druhom roku len pri kultivaroch pochádzajúcich z ríbezle obyčajnej, ako sú Devínska veľkoplodá, Karlštejnská červená a iné. Pri ostatných kultivaroch ani pri čiernych ríbezliach výhonky v druhom roku neskracujeme.
Udržovací – presvetľovací rez. Jeho úlohou je udržať kríky presvetlené – vzdušné, zdravé a umožniť tak rovnomerné dozrievanie bobúľ nielen na okraji, ale aj vo vnútri kríkov. Tento rez je potrebný pri čiernych ríbezliach v treťom až piatom roku a postupne prechádza alebo sa prelína so zmladzovacím rezom. Pri čiernych ríbezliach ho uskutočňujeme v šiestom až ôsmom roku. Režeme vždy na jeseň alebo v predjarí. Pri tomto reze súčasne urobíme letnú prieberku výhonkov, ktoré zahusťujú krík.
Zmladzovací rez. Tento rez si vyžadujú všetky kultivary ríbezlí. Staršie kríky zmladíme postupne za 2 – 3 roky. Odstránením najstarších výhonkov vypestujeme nové, ktoré budú prinášať pravidelnú úrodu.
Rez kmeňových tvarov. Po vsadení skrátime výhonky na 2 púčiky. V druhom roku vypestujeme 5 – 6 základných výhonkov. V treťom roku v predjarí tieto skrátime o 1/3 až 1/2. V ďalších dbáme, aby bolo v korunke vždy dosť jednoročných prírastkov. Tento postup zachováme pri ríbezliach a egrešoch.
Výživa a ošetrovanie ríbezlí
Prvú okopávku si naplánujeme skoro na jar so súčasným prihnojovaním. Druhý raz okopávame hneď po odkvitnutí a tretí raz po zbere úrody. Ďalšia okopávka sa predpokladá ešte v septembri. Na jeseň (október) pôdu okolo kríkov zrýľujeme so súčasným prihnojením. Hnojíme podobne ako pri egrešoch. Ríbezľa je veľmi vďačná za zálievku odstátou, mierne teplou vodou, a to nielen po vysadení, ale aj pred rozkvitnutím a krátko po odkvitnutí.
Egreše
Egreš (Grossularia A. Rich.) je tiež obľúbeným drobným ovocím, najmä pre svoju nenáročnosť. Egreše možno pestovať všade tam, kde sa pestujú ríbezle. Treba sa len vyhýbať veľmi vlhkým oblastiam. Vo vlhkejších oblastiach sa totiž veľmi rozširuje mučivka egrešová, ktorá spôsobuje znehodnotenie úrody.
Požiadavky na polohu a pôdu
Najlepšie sú otvorené polohy s dostatočným prúdením vzduchu. Na pôdu majú egreše podobné nároky ako ríbezle, len pôdna reakcia má byť neutrálna až zásaditá (pH 7 – 8). Ťažké zlievané nadmerne vlhké pôdy egreše neobľubujú. V nepriaznivých zimách v nich namŕzajú.
Umiestnenie egrešov v záhradke.
Návrhov na rozličné kombinácie je viac. Každý záhradkár si však situáciu pri zaraďovaní egrešov v záhradke rieši podľa vlastných podmienok. Často sa stretávame s vysadzovaním egrešových stromčekov okolo chodníkov, a to v kombinácii nižších a vyšších stromčekov. Tu sa dokonale využije priestor a je to aj estetické. Menej sa už stretávame s osamoteným stromčekom alebo kríkom. Zatemnenie znášajú egreše dobre najmä vtedy, keď sa vysadzujú súčasne s ovocnými stromčekami vyšších tvarov.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ