Televízor, ako je známe, nám zaručuje zábava i ponaučenie, ba má aj svoju duchovnú stránku, o ktorej by vám mohla porozprávať moja stará, pretože s bázňou sleduje priame prenosy zo svätých omší, ale tá čarovná skrinka prináša so sebou neraz aj patálie. Určite sa mnohí pamätáte na časy, keď ste si kúpili prvý televízor a snažili sa chytiť obrazový signál. Bola to nesmierne vyčerpávajúca činnosť. Chodili ste s anténou hore-dolu a výsledkom celej námahy bolo, že sa vám častokrát podarilo chytiť akurát tak duchov. Ale vývoj ide, moji milí, neúprosne ďalej. Tak je to aj s modernou technikou.
Príbeh, ktorý mám zaznamenaný v kronike, aha, práve ju otváram, sa udial iba nedávno, keď začala vysielať súkromná televízna stanica. Prihodil sa nejakému Števovi, ktorý býval v jednej dedinke na dolných Kysuciach. Ak si prečíta príbeh v novinách, určite sa v ňom spozná. Ale už zbytočne netrkotajme ako staré baby na trhu a poďme na vec:
Števo bol už niekoľko rokov rozvedený, a tak žil sám v rodičovskom dome. Jeho jediným spoločníkom bol televízor. Istého dňa sa v dedine dozvedel, že začala vysielať akási nová televízna stanica. A vraj tam dávajú všelijaké dobrodružné i akčné filmy a v neskorých večerných hodinách sa objavujú na obrazovke úplne holé baby, ba občas beží aj porno. Na chytanie signálu však bolo treba zaobstarať si zvláštnu anténu, ktorá sa dala kúpiť iba v Poľsku. Števo neľutoval čas ani peniaze a anténu si čoskoro zakúpil. Len bolo treba naštelovať obraz. Privolal si na pomoc suseda. Darmo chodil Števo s anténou po dvore aj záhrade, zbytočne sa šplhal na strechu. Aký-taký obraz sa mu predsa len podarilo chytiť, ale nebolo to bohviečo, pretože nepretržite skákal a nedal sa ustáliť.
Števo bol zúfalý. Niekoľko dní sa snažil vyladiť onú televíznu stanicu, o ktorej išli také chýry, no nedarilo sa mu. Obraz poskakoval, až z toho oči boleli.
A sused sa ho len pýtal:
„Skáče ešte, skáče?„
„Skáče, veru, skáče! Ja sa z toho načisto zbláznim. Vari som len nekúpil zlú anténu?!„
„Ja ti poradím, čo spravíš,„ rečie napokon sused, asi mu bolo Števa ľúto. „Zober kladivo a poriadne klinčisko a pribi ten obraz, aby neskákal...„
To ste mali vidieť, ako sa náš Števo vtedy namosúril.
Chytil televízor a šup ho oknom rovno do záhrady. Bolo načisto po ňom, ba aj po dobrodružných filmoch a po porne. Vraj si potom našiel frajerku. Tá mu so sebou priniesla – televízor...
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová