atu. Samozrejme, je to vtedy, keď sa preženie jeho konzumácia. Dnes pijú chlapi i baby. Chlapi preto, lebo je to odjakživa ich obľúbený nápoj, a baby sa prispôsobujú. Aj u nás, na Kysuciach sa dosť pije. Ba čítal som kdesi, že sa množstvom a objemom strovených trúnkov zaraďujeme na popredné miesto v celoslovenskom hodnotení. Nuž, s tým si len ťažko poradiť. Tu nepomôže ani osveta, ani prehováranie. Jedine pevná vôľa.
Takúto vôľu asi nemal Ferko zo susednej doliny, ktorý si rád posedel s kamarátmi v krčme, a keď nebolo kamarátov, vysedával aj sám a pri tom trúnku, čo si podchvíľou objednával, fajčil jednu detvu za druhou, až mal prsty žlté ako vosk. Raz, bolo to v nedeľu popoludní, si nabalil tašku a vybral sa do roboty. Zamestnaný bol kdesi v Ostrave, mal tam akési ubytovanie, a tak chodieval na zárobky o deň skôr, aby mohol čerstvý ráno vstávať. V onen deň sa tiež zastavil v pohostinskom zariadení a zarozprával sa tam so známym. Čas ubehol ako voda. Kým sa Ferko spamätal, zistil, že mu do mesta, teda do Čadce už poodchádzali všetky autobusové spoje. A práve z Čadce mu išiel rýchlik rovno do Ostravy.
Ako tak stál vonku pred krčmou a prefukoval ho chladný večerný vietor, zacítil bezmocnosť. Čo len teraz spraví? Ako sa dostane do mesta? Musí ísť pešo. A tak si ponaprával tašku na pleci a vykročil. Vypité alkoholy ho odstrkovali raz na jednu, raz na druhú stranu, ba ho aj tlačili k zemi. Na cestu mu svietili hviezdy.
Už sa bol dostal až k Horelici, keď zrazu dostal chuť na cigaretu. Vytiahol z vrecka kabáta svoje detvy, jednu si strčil do úst. Keďže od severu dosť silno pofukovalo, obrátil sa k vetru chrbtom a zapálil si cigaretku. Párkrát zašľukoval a vyfukol dym. A vtedy sa mu stalo toto:
Už som vravel, že keď si pripaľoval tú svoju fajočku, obrátil sa chrbtom k vetru. Teda aj k Horelici a Čadci. A tak keď vykročil, nešiel už do Čadce, ale opačným smerom. Vracal sa vlastne späť. A tak išiel, išiel, až sa dostal – veru, nebudete mi veriť, ale je to tak, lebo som to počul od dobrého priateľa, a ten veru necigáni – dostal sa vám na opačný koniec sveta – do Riečnice. Keď už raz nevedel, kde je, a začal trepať ľuďom na okná, zistil krutú pravdu. Našťastie sa ktosi nad ním zľutoval a nechal ho prespať. Či sa mu podarilo dostať sa na druhý deň do roboty, to už veru neviem, to mi už môj priateľ nemienil prezradiť.
Ladislav Hrubý
Kresba:
Andrea Trlicová
