Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Doplatky pacientov nie sú systémové opatrenie

Predpoklad ministerstva zdravotníctva, že poplatok

20 Sk za každú návštevu ambulancie bude mať vplyv na zníženie nákladov na lieky, nie je správny. O tom, čo, kedy a koľko sa bude pacientovi predpisovať, nerozhoduje predsa chorý, ale lekár!!! Lekár na základne zdravotného stavu pacienta a svojej odbornej erudície rozhodne, či niečo čo ordinuje, nie je duplicitné, kolidujúce či potencujúce s doterajšou liečbou, alebo dokonca kontraindikované. A ak je – mal by o tom pacienta (rodiča dieťaťa) informovať. A tu je ten pes zakopaný. Presvedčiť nášho, ešte stále socialistického, pacienta o tejto skutočnosti slušným a nekonfliktným spôsobom býva často vrcholom medicínskeho umenia. Nuž a za absenciu tejto schopnosti u lekára bude pacient potrestaný sumou 20 Sk.

Skryť Vypnúť reklamu

V domnení, že táto suma odradí pacienta od ďalšej návštevy ambulancie, a tým aj predpisu liekov. Bohužiaľ, premisa, že za zvyšujúce sa náklady na liečbu je zodpovedný pacient, je postavená na hlavu! Naďalej budú do ambulancie pravidelne prichádzať chronicky chorí pacienti, ktorí musia lieky stále užívať (hypertonici, kardiaci, alergici, endokrinologickí pacienti a pod.), ale i akútne chorí. Ak si túto skutočnosť premietneme do praxe, zistíme, že tieto dve skupiny reprezentujú sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva – dôchodcov a menšie deti (predškolský vek). Tak im treba – chudákom! V súvislosti s nákladmi na lieky je potrebné zmieniť sa o probléme, ktorý sa mne javí ako najdôležitejší. Je to problém odbornosti praktických lekárov a jej kontinuálne zvyšovanie. Veľká väčšina má atestáciu I. stupňa (praktický lekár, pediater, chirurg), ktorá je už hodne zapadaná prachom. Napriek tomu s ňou vystačia až do smrti. Tzv. „zvyšovanie odbornosti„ účasťou prevažne na firemných seminároch je absolútne nedostačujúce a systémová zmena v tejto oblasti by sa mala vnímať ako prioritná! Nepochybujem, že zvýšenie odbornosti sa veľmi promptne odrazí nielen na zlepšení diagnostiky a liečby, ale aj na nákladoch na lieky. Profitovať teda bude nielen lekár a pacient, ale i poisťovňa. Na základe svojich dlhoročných skúseností (ale tiež literatúrnych referencií) odhadujem, že asi dve tretiny pacientov odchádzajú s ambulancie bez toho, aby ich zrozumiteľne informovali o ich diagnóze, spôsobe liečby, úprave životosprávy a pod. Pritom toto poučenie by malo byť vyvrcholením lekárovho diagnostického a liečebného snaženia, pretože bez neho sa anuluje prvá časť procesu. Tam treba hľadať časté „zlyhanie liečby„ či vzniknuté komplikácie, tie nasledovne vedú k zmenám liečby, jej predlžovaniu, a tým i k zbytočnému predražovaniu. A pritom by stačilo tak málo! V súvislosti s informáciou sa ukazuje ďalší problém – osveta. Už za socializmu sa jej lekári štítili a veľmi úspešne vyhýbali presúvaniu na plecia niekoho iného (oddelenie zdravotnej výchovy, sestra). Tak ako nebola, tak ani nie je! (v zmysle jej dosahu na pacienta). Pritom táto aktivita by mala byť – bez ohľadu na politický či zdravotnícky systém – každodennou činnosťou lekára pri jeho styku s pacientom. Aj tento problém je veľmi akútny a vyžaduje si okamžité riešenie, pretože zdravotné uvedomenie, ako i znalosť najbanálnejších praktických základov medicíny je všeobecne veľmi mizerná (prvá pomoc, najzákladnejšie ošetrovateľské úkony a pod.). Samostatnou kapitolou je aj problematika poisťovní. Je ich na naše pomery priveľa. Ich prevádzka je drahá, pritom výsledky ich kontrolnej činnosti sú nedostatočné. O tom nakoniec svedčí neustále zvyšovanie liečebných nákladov prevyšujúce hodnoty inflácie a zvyšovanie cien liekov. Kto však má strážiť tieto náklady, ak nie poisťovňa? Ak to nedokáže, potom je potrebné opýtať sa, ako pracujú revízni lekári, aká je ich kvalifikácia v odboroch, ktoré kontrolujú, aké závery, nápravné opatrenia a eventuálne sankcie dokážu vyvodzovať zo svojich revízií? Zatiaľ som nepočul o sankcionovaní zo strany poisťovne na základe správy o záveroch revíznych lekárov. Nepočul som ani o tom, že by niektorá z poisťovní podporovala nejakým spôsobom zlepšenie technického a prístrojového vybavenia ambulancií. Účasť na školiacich akciách (okrem firemných) a pod., ktoré by v konečnom dôsledku boli na prospech nielen pacientom, ale i poisťovní. Ako vidieť, problematika zníženia nákladov na lieky je záležitosť príliš komplexná na to, aby sa dala vyriešiť zavedením 20 – korunového poplatku. A to som uviedol iba tie najvypuklejšie problémy. Na identifikáciu má ministerstvo dostatok odborníkov. Po zavedení poplatku, ako to navrhuje minister, vám musí napadnúť otázka: Ako pocíti pacient, že jeho ošetrujúci lekár (alebo odborník) dostane v podstate za otvorenie dverí ambulancie 20 Sk? Pri desiatich pacientoch denne je to 200 Sk. A za 250 pracovných dní do roka je to 50000 Sk (!), pri viac ako 10 sa príslušná suma, samozrejme, zvyšuje. V súčasnosti je však reálny počet pacientov oveľa vyšší, takže ročný príjem týchto poplatkov dosiahne 150000 až 200000 Sk ročne. To už je slušná suma. Ako s ňou lekári naložia? V súčasnosti to iba ťažko možno odhadnúť. Nedávno v televízii jeden z praktických lekárov dokonca vypočítal, že bude vlastne na tento poplatok doplácať (uvádzal sumy – dve až tri koruny). Ak sa predsa len toto nesystémové opatrenie zrealizuje, potom odporúča, aby sa časť týchto peňazí využila na: - zvýšenie platov sestier, praktických lekárov a odborníkov; - rozšírenie povinného minimálneho vybavenia ambulancií (určia ho hlavní odborníci príslušného odboru); - zlepšenie technického stavu a estetizácie ambulantných a k nim prislúchajúcich priestorov (čakární a iné). O tom, že platy väčšiny sestier v neštátnom sektore nie sú žiadne terno, sa všeobecne vie. Že prístrojové vybavenie praktických ambulancií je zväčša na úrovni začiatku 20. storočia tiež. A že mnohé priestory sa naposledy maľovali a upratovali po ich privatizácii, je jasné po vstupe do nich. To všetko vytvára možnosti, kam by bolo možné získané peniaze v priebehu navrhovaného opatrenia investovať. V ďalších obdobiach by si lekári z tejto sumy financovali svoje ďalšie vzdelávanie pobytom nielen v našich, ale i v zahraničných doškoľovacích zariadeniach. A až po porovnaní so zahraničnými kolegami lekári zistia, že si musia rozšíriť mnohé alternatívne (nekonvenčné – komplementárne) spôsoby liečby pri ich mnohých psychosomatických ochoreniach sú postačujúce a podstatne lacnejšie, a v niektorých prípadoch je možno použiť homeopatiu, fytoterapiu či manuálnu medicínu, ale tiež, že priestory v ktorých ambulujú, sú v porovnaní s kolegami za riekou Moravou a ďalej na západ iba stodoly a ich vybavenie zahanbujúco skromné. Potom tieto nedostatky začnú naprávať v snahe vyrovnať sa im. Vtedy budeme môcť túto sumu považovať za rozumne a prospešne využitú investíciu. Zatiaľ je to však neodôvodnené zdieranie pacientov, hlavne najslabších sociálnych skupín, pre neschopnosť kompetentných nájsť skutočné systémové riešenie problému.

Skryť Vypnúť reklamu

MUDr. Miroslav Lukačovič

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 734
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 452
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 837
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 500
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 998
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 371
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 034
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 652
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 562
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 426
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Tobias Dyroff (v zelenom) v zápasovom súboji v drese MŠK Žilina.

Okrem dvoch titulov získal aj individuálne trofeje.

13 h
Po Čadčanovi pátra polícia.

Čadčan neplatí alimenty.

14 h
Erb rodu Čelko na knižnici v Kysuckom Novom Meste

Priezviská dokážu veľa prezradiť aj o Kysučanoch. Niektoré majú zaujímavý pôvod. Nad tým, ako vznikli, sa už určite každý z nás neraz zamyslel. Mnohé boli vytvorené odvodením od krstných mien, zamestnaní, osadných názvov či rôznych vlastností a podobne.

16 h

Čierne wydry z Trojmezí budú aj tento rok súčasťou pokusu o vytvorenie nového Guinnessovho rekordu.

16 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

18 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

10 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

24 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?