Je známe, že Kysučania vedia dobre spievať. Ba nielen Kysučania, ale myslím si, že aj celé Slovensko. Toť nedávno som otvoril noviny, ktoré mi doniesla dcéra, a tam písali, že sa v Bratislave uskutočnil akýsi ples Kysučanov. Ejha, pomyslel som si, naši ľudia a dokonca v Bratislave! Vraj sa zabávali celú noc. Aj muzika im hrala do spevu a do tanca. Nuž, ako Kysučania, veď vravím, že je to spevavý národ!
Ale keď sme už pri tom speve, mám jednu príhodu v kronike. Stala sa v jednej dedinke neďaleko Čadce. To sa tam raz v nedeľu o takomto čase stretli traja kamaráti. Už neviem, ako sa volali, ba vlastne na jedno meno si spomínam: Ondrej alebo Ondro. Tých dvoch nazvime Jano a Mišo. Teda, ako vravím, bola vtedy nedeľa a naši kamaráti sa vracali z poludňajšej omše. Keďže bol vtedy celkom pekný slnečný deň, veď sa otvorene hlásila jar, chlapcom po ceste domov začalo byť teplo. A od jarného slnka aj vysmädli. Nečudo, že bez dlhého rozmýšľania zahli do blízkej krčmičky.
V krčme bolo hlučno, každý sa prišiel po kázaní občerstviť. Aj Jano kúpil po runde Miškovi a Ondrovi, Mišo zasa Ondrovi a Janovi a Ondro Janovi a Mišovi... A tak to išlo dookola. Chlapov už pristihlo neskoré popoludnie, keď sa vyteperili z krčmičky. Mali náladu, aj slniečko sa na nich usmievalo z nebíčka. Pustili sa po krajíčku hore dedinou, lebo bývali až kdesi na vyšnom konci. Priam v Tramtárii!
Ako si tak kračkajú z nohy na nohu, stretnú ďalšieho chlapíka.
„A vy čože tak neskoro?„ pýta sa ich chlap.
„Čo ťa do toho?„ odvrkne Jano.
„Veď ja nič,„ smeje sa chlap, „veď ja som Spevák.„
„Spevák,„ vykríkne Ondro. „To je náš Tono Spevák.„
Samozrejme, Spevák bola len prezývka, pretože Tono vedel krásne vyspevovať a vytiahnuť akúkoľvek melódiu. A tak naši kamaráti už boli štyria. Cestou naďabili na ďalšiu krčmičku. Aj tu si dali po runde. A potom spustili, až sa múry otriasali: „Neďaleko mlyna...„, „Sobotienka ide...„ či „Už droubějí, už troubějí...„ Postupne, jednu pesničku za druhou. Keď sa už konečne pohli domov, prechádzali aj okolo domu istej vdovice. Tá hneď vybehla k bráne. Nedalo jej, prihovorila sa našim chýrnym spevákom: „Ej, ale ste pekne vyspevovali! Ja som si myslela, že to tak z magnetofónu...„
Chlapi mali z jej slov náramnú radosť a pridali ešte pesničku „Čeština, čeština...„ To aby vdovica dobre spala.Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
