i. Nastal koniec veselíc, šišky a praženica sa pojedli, rum vypil. Basa mala krásny a dôstojný pohreb, už leží v hrobe. Struny oddychujú, zmĺkli na 40 dní. Fašiangové tradície sú z tých, ktoré radi dodržiavame. Veď kto by nemal rád veselosť, spev a tanec. Horšie to však už je s nasledujúcim pôstom, ktorý začal na Popolcovú stredu. Až do Veľkej noci by sme sa mali zdržiavať hlučných zábav, tí ortodoxnejší kresťania aj mäsa či akýchkoľvek pôžitkov. Takéto tradície však už nepatria medzi obľúbené. Nečudo. Kto by sa tešil na odriekanie a uťahovanie opaskov. Slovenský plebs má takýchto „pôžitkov„ dosť po celý rok. Už starí Rimania vravievali: „Dajte ľuďom chlieb a hry.„ Hry a zábavu sme dostali v podobe parlamentných prenosov a jednoduchých seriálov, len toho chlebíka keby bolo viac. Hádam po tom pôste... Iveta Hažíková