. Čakárne ambulancií sú plné smrkajúcich, kašľajúcich pacientov. Chcú sa čím skôr zbaviť svojho neduhu. Bodaj by nie, veď zdravie je prvoradé. No nie každý si „dovolí“ takto zmýšľať. „Ako sa máš,„ spýtal sa istý muž na ulici zrejme svojho priateľa. „Ani sa nepýtaj. Som chorý, asi na mňa lezie chrípka. Mal by som ísť k doktorovi, ale vieš, nemôžem. Idem z lekárne, bol som si nakúpiť lieky za hotové. Neviem však či pomôžu. Najlepšie by to bolo, ako radia, vyležať.„ „No tak si ľahni. Hádam si počul aká je v súčasnosti chrípka nebezpečná. Veď zomreli na ňu už traja ľudia. Nemal by si to podceňovať,„ radil mu kamarát. „Ja by som sa liečil, no šéf povedal, že v robote „kripľov„ nepotrebuje. Kto chce vylihovať, môže čakať, že sa firma s ním rozlúči. Vraj keď sa všetci začnú liečiť na chrípku, nebude mať kto robiť,„ odpovedal mu. Ten len neveriacky pokrútil hlavou, pozdravil a išiel ďalej. Aj keď si na začiatku podali ruku, pri rozlúčke sa už tak nestalo. Zrejme sa obával, aby sa nenakazil. Veď aj stará múdrosť hovorí: „Opatruj sa človeče, bude ťa aj Pán Boh„. A opatrovať sa možno tiež tak, že sa čím skôr vzdialite od „nakazeného„. Aj zo slov tohto muža možno usúdiť, že „maródovanie„ si nemôže dovoliť každý. Mnohé firmy okrem iného vyžadujú od svojich zamestnancov takmer stopercentné zdravie. Nejde o konštatovanie len na základe výroku spomínaného muža. Takéto ponosy možno v súčasnosti počuť od pracujúcich čoraz častejšie. Pri vstupe do zamestnania sa mnohí boja prezradiť, že trpia cukrovkou, vysokým krvným tlakom či alergiou. Samozrejme sú podniky a firmy, ktorých šéfovia si cenia svojich zamestnancov. Vedia, že ide o „ľudské bytosti„ a nie o naprogramované roboty. O niektorých západných krajinách sa hovorí, že zamestnanci „vychytených„ firiem si napríklad minimálne čerpajú aj dovolenku. Obávajú sa totiž, že po návrate ich čaká strata zamestnania, pretože „zastupujúci„ podával lepšie výkony. Treba len veriť, že zamestnávatelia u nás neprídu o zdravý rozum a takéto praktiky, „ubíjajúce„ duševné zdravie zamestnanca, sa nestanú moderným spôsobom riadenia. V opačnom prípade potom nezostane iné, len začať s klonovaním. Na svet budú prichádzať jedinci bez zdravotnej „závady„. Použiteľné až do skonu možno tiež určeného spoločnosťou. Strašná predstava, však? Keďže zatiaľ takéto časy nenastali, pokojne sa s chrípkou uložte do postele. Iveta Hažíková