lgaris Mill) majú svoj pôvodný domov v juhovýchodnej Európe a západnej Ázii.
Klimatické nároky uvedených druhov nie sú rovnaké. Čerešňa je náročnejšia na teplejšiu klímu, ale nie natoľko ako broskyňa a marhuľa. Najlepšie sa darí v nadmorskej výške do 300 m. Pri dobrom výbere stanovišťa možno ju však pestovať dosť vysoko v horách a v krajnom prípade aj ako palmetu na stene. V čase kvitnutia sú čerešne dosť citlivé na neskoré jarné mrazy, preto v horších klimatických podmienkach ich vysadzujeme radšej na svahoch ako v uzavretých kotlinách. Aj vyšší kmeň je akousi ochranou pred zamŕzaním kvetov. Na pôdu sú obidva druhy dosť málo náročné, i keď obľubujú výživné vyhrievané, priepustné, dostatočne vlhké a vápenaté pôdy, prispôsobia sa aj pôdam chladnejším, len keď tieto pôdy sú zamokrené.
Vhodnosť pôdy závisí aj od použitého podpníka. Čerešne aj višne spolu so sladkovišňami a amarelkami sa daria vo vlhkejších, ťažších i keď štrkovitých pôdach na semenáči čerešne vtáčej, najmä na jej bielokôrovom type. Na vysychavých, málo úrodných, ale vápenatých štrkovitých pôdach na teplých svahoch sa najlepšie osvedčuje podpník turecká višňa (mahalebka), ktorá mimoriadne dobre znáša sucho. Pri presadzovaní sa však zle ujíma, preto treba sadiť len mladé stromčeky jednoročné. Pri sadení do jám nesmieme dávať nevyzretý, nehumifikovaný hnoj alebo Vitahum, pretože ho neznášajú. Ak treba pôdu pre stromčeky na mahalebke zlepšiť, použijeme len starý kompost a cukrovarské kaly. V kyslej, na vápno chudobnej a zamokrenej pôde trpia čerešne a višne glejotokom.
V záhradke umiestňujeme čerešne a višne do spoločného radu s inými kôstkovinami, aby pri dozrievaní nenastala kolízia pri postrekoch. Ak ich sadíme v tvare polokmeňov, môžeme medzi nimi alebo aj pod ich korunami pestovať drobné ovocie (ríbezle, egreše).
Pri príprave pôdy a zásob do jám môžu byť dávky hnojív podobné ako pre broskyne, prípadne trocha menšie, len organické hnojivá, pokiaľ nie sú dosť vyzreté, nedávame blízko koreňov.
Pri čerešniach zakladáme voľné korunky so stredným osovým konárom a troma bočnými kostrovými výhonkami alebo dutým stredom, podobné kotlovitej korunke, ktorá môže mať aj dve poschodia. Môžeme vypestovať aj tvar talianskej palmety, najmä keď sme tento tvar uplatnili v záhradke aj pri iných druhoch. A ako som uviedol, v nepriaznivých polohách pestujeme čerešne aj višne na stenách ako voľné palmety.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ
