pomaly miznú v nenávratne. Končí sa sezóna bálov, plesov a všakovakých iných spoločenských podujatí. Ba aj taký významný krok v živote mnohých ľudí, akým je vykročenie na spoločnú cestu životom, svadba, si musí dať niekoľko týždňov pohov. Po skončení sviatočných vianočných dní nastali fašiangy, ktorých trvanie je v tomto roku limitované do stredy 5. marca. V tento deň totiž začína, a netýka sa to iba kresťanov, obdobie veľkého štyridsaťdenného pôstu. Mnohí ľudia v návale pracovných, osobných a spoločenských povinností, zavalení neustále sa zvyšujúcim životným tempom, tomuto obdobiu nevenujú prílišnú pozornosť. Pre veriacich je pôst časom, kedy by sme sa mali viac ako inokedy bližšie pozrieť do svojho vnútra, intenzívnejšie sa zamyslieť nad zmyslom svojho života a prehodnotiť svoje počiny, ktorými sa prezentujeme v súkromnom i verejnom živote. Z kresťanského hľadiska je tento čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci jedným z najdôležitejších období roka. Na jeho konci si každoročne, už viac ako dvetisíc rokov ľudstvo pripomína utrpenie a vykupiteľskú smrť Ježiša Krista. On sám nám tento pôst odkázal, keď pokúšaný diablom v púšti prežil v askéze rovnako celých 40 dní. On dokázal v tejto skúške života a smrti obstáť na výbornú. Horšie je to už s nami. Chýba nám pevná vôľa a túžba po náprave, úprimná snaha polepšiť sa a obrúsiť hrany vzťahov nielen voči Bohu, ale i medzi ľuďmi navzájom. Práve obdobie pôstu nám ponúka nepreberné množstvo možností, ako toto všetko napraviť. Stačí k tomu tak málo a mali by sme pocit dobra vo svojej duši. Stačí byť na chvíľu vo vzťahu človeka k človeku človekom a nie zvlčelým štvancom, ktorý si nemôže nájsť pre seba ani pre svojich blížnych chvíľku pokoja, láskavé slovko pochopenia. Mnohí ľudia si pod pojmom pôst predstavujú predovšetkým striktné obmedzovanie pokrmov a iných životných pôžitkov. Je to však veľmi mylná predstava. Áno, súčasťou pôstu je určitá striedmosť v jedení a pití, no jeho zmysel je predovšetkým v hodnotách ducha. Viac ako asketický spôsob života si Pán Boh u človeka cení jeho úprimnú snahu konať dobro a vyvarovať sa zlu. Veď zlo bolo vždy príčinou vzniku najrôznejších svárov a vojen, ktoré mali a stále majú na svedomí množstvo zmárnených ľudských životov. Teraz je rad na nás, aby sme prijali výzvu pôstu a pokúsili sa, kým nie je neskoro, niečo dobrého pre seba, pre naše okolie urobiť. Keď sa nám to podarí, určite nás vnútorne naplní pocit uspokojenia, ktorý nám bude neoceniteľnou odmenou. Netreba začínať bombastickými činmi. Na začiatok možno postačí taká maličkosť, ako je milý úsmev, či podanie pomocnej ruky blížnemu v núdzi. Vždy platilo aj bude platiť, že veľké činy predchádzajú drobné skutky, ktoré si niekedy ani nestačíme uvedomovať. Ľudia, ktorým dokážeme nezištne pomôcť, to určite ocenia. (jkk)