lenie a modelovanie. Z kôry borovice dokázal vyrobiť plachetnice, ktoré si ako deti radi púšťali po rieke Čerňanke.
Neskôr začal vyrezávať drevené reliéfy, ktoré boli výtvarne i remeselne spracované na veľmi dobrej úrovni, preto viackrát vystavoval s ľudovými rezbármi nielen v regióne Kysúc, ale aj vo Frýdku – Místku, či Rožňove pod Radhošťom.
Jeho veľkým snom však bolo kovotepectvo a špeciálne... miniatúry. Možno aj preto, že ho lákala táto náročná robota, vyžadujúca si nielen obrovskú zručnosť a trpezlivosť, ale aj nekonečné hodiny dopracovávania obrázku jemnými kovorydlami.
Kov sa pod jeho rukami mení na šperk. Výtvarnými námetmi, poväčšine čerpanými z prírody, zdobí čepele nožov z kaliteľnej ocele. Rúčky nožov, ktoré tiež umelecky opracuváva, sú rovnako z prírodných materiálov ( jelení paroh, kravský roh, drevo ). Zaujímavými reliéfmi zdobí poľovnícke pušky či puzdrá na nože, ktoré dokáže vyrobiť z dreva, alebo ručne ušiť z kože.
Anton Benčík, ktorý žije a tvorí v Čiernom – Vyšnom konci, sa v minulom roku zúčastnil celoslovenskej súťaže v poľovníckom kaštieli Svätý Antol, kde jeho nôž získal druhé miesto v silnej konkurencii. Okrem toho si odniesol aj ocenenie „Nôž roka„ za vynikajúce výtvarné a remeselné spracovanie.
Ako hovorí Anton Benčík, výroba jedného noža si vyžaduje veľa hodín sústredenej práce. Záleží to od zložitosti námetu. Jednoduchšie námety opracuje za 40 hodín, zložitejšie trvajú aj tri mesiace. Rád zachytáva život v pohybe, teda aj zvieratá. Keď ich výtvarne stvárňuje, musí si naštudovať aj anatómiu ich tela. Má rád prírodu i všetko živé v nej. A také sú aj jeho obrázky vytepané v kove. Plné života.
Keď sa pozrieme na čepele nožov či drevené poľovnícke palice, ktoré majstrovsky opracoval Anton Benčík, pomaly, ale isto, sme v „zajatí“ jeho sveta, plného fantázie a krehkej krásy. Magda Hacková
Foto: autorka
