c. Mesiac knihy – tento názov si zasa vymysleli naši ctení čitatelia a milovníci literatúry. Ale ja viem, že ôsmeho marca bol tiež Medzinárodný deň žien – sviatok nežného pohlavia na celom svete. V tento deň však neoslavovalo len ono nežné pohlavie. Aj chlapi mali priam raj, veď všade bývalo množstvo pálenky a pekných úsmevov, bozkov, stiskov a čo ja viem ešte čoho. Isté je, že to bol prominentný (prepáčte mi to cudzárske slovo, pochytil som ho od zaťa) sviatok, takže sa občas mohli vyskytnúť aj orgie (toto mám zasa od druhého zaťa). Veru, po dedine sa istý čas povrávalo, že v jednom vtedajšom, samozrejme štátnom, podniku sa zamestnankyne tak omámili alkoholom, že robili v jedálni na stoloch striptíz. Neviem, čo je na tom pravdy, veď reči sa vravia a chlieb sa je. A všetci sme len ľudia.
To raz môj kamarát, ktorý býva v dedine pri kostole, rozprával jeden príbeh, odohrávajúci sa práve počas emdežet. Kamarát bol vtedy čerstvý ženáč a slávila sa nedeľa. Novomanželia sa vybrali na dopoludňajšiu omšu. Keď vychádzali z kostola, stretli ešte dva páry – všetko priateľov. jeden pár bol už zosobášený zopár rokov, posledný, tretí na sobáš ešte len čakal. Ženy sa hneď, veď viete, ako to býva, na ulici zarozprávali a chlapi zahli do blízkej krčmičky.
Asi po pol hodine sa všetci stretli a znovu sa pustili nezáväzne do reči. Najprv mala slovo kamarátova žienka: „Včera sme mali sviatok. Čo si mi kúpil, Ľuboš?„
„Ja?„ zadivil sa Ľuboš.
„Nuž ... kvety a bonboniéru.„
Kontrovala najmladšia:
„A ty, Ferko?„
„Vari nevieš, že som ti kúpil veľkú čokoládu a pridal ešte väčšiu pusu?„
Znovu ju pobozkal. Rovno na ulici.
Náš najstarší pár kráčal sťaby obarený. Posledná žena napokon preriekla:
„Ja sa radšej ani nejdem pýtať, čo mi môj muž podaroval. Nedostala som nič.„
Ja ju, vážení, nemilujem, vskutku nemilujem...„
„Čože?„
„Keď hovorím, že ju nemilujem, tak ju nemilujem!„
„Je to možné?„
„Ja ju mám rád...„
„Veď preto! Už sme si mysleli...„
„Viete, vždy, keď sa pohádame, mi povie: Maj ma rád... Tak čo mám robiť?„
„Ty koťuha jedna!„ vykríkla najstaršia žena a dala svojmu mužíčkovi poriadny buchnát do chrbta.
Všetci sa rozosmiali – veď išlo o žart – a veselí si sadali aj k obedňajšiemu stolu...
Ladislav Hrubý
Kresba:
Andrea Trlicová
