ak ich narobí – hovorí ľudová pranostika, ktorá sa vzťahuje k Matejovi, 24. februáru. Tohtoročného už máme za sebou.
Možno dodnes si na dedinách pamätajú výrazy ako Matejča či krivý Matej. Bolo to hanlivé pomenovanie pre abnormálne kusy hydiny a dobytka. Ľudia totiž verili, že všetko živé, čo príde na svet na Mateja, nie je takpovediac stopercentné. Neodvažovali sa pod sliepky podsádzať vajce, ktoré zniesla v tento deň a dokonca ho označili, aby sa nezmiešalo s ostatnými, lebo hrozilo, že príde na svet nepodarok. Tento deň všeobecne považovali za nešťastný, a preto sa nemalo začínať so žiadnou prácou, pretože by i tak skončila neúspechom. Keby sme tradície prísne dodržiavali, takýto zákaz práce by nám občas padol veľmi vhod. Zvlášť pondelky bývajú dosť drastické, pretože po víkende sa dosť obtiažne začína nový pracovný týždeň. V zamestnaní by nám však takýto „matejovský výpadok„ sotva niekto toleroval. A tak nám nezostalo ani na Mateja iné, než čakať opäť na nový víkend. Na druhej strane boli takí, čo v pondelok naozaj nepracovali. Nie kvôli tomu, že by mali zmysel pre tradíciu. Sú jednoducho nezamestnaní. Iveta Hažíková