ý botanický názov Prunus domestica s príslušným názvom variety a kultivaru. Obľubujú vlhšie podhorské oblasti a ťažké väzké pôdy. I keď pôda nemusí byť taká kvalitná ako pre jablone a broskyne, jednako ich neslobodno považovať za celkom skromné popolušky. V záhrade im vyhradzujeme najčastejšie okrajové, prípadne aj čiastočne zatienené časti, no keď ich zasadíme do kvalitnejších pôd a vhodných polôh, odvďačia sa krásnym vyfarbeným, cukornatým a aromatickým ovocím.
Pre všetky druhy možno použiť tie isté podpníky, z ktorých mnohé som uviedol ako vhodné pre broskyne a marhule. Podľa pôdnych podmienok použijem teda do kvalitných, priepustných dostatočne vlhkých pôd vegetatívne typy M Damas C, Marunka, CommonMussel, St Julien, z lokálnych slív odkopky alebo semenáčiky bielej slivky, zelenej ringloty, trnoslivky aj duranzie. Bystrické slivky a zelené ringloty sa dajú pestovať aj v vlastnokoreňových odkopkov, ak sa neštepili na iný podpník. Pre nevýživné, priepustné, vysychavé pôdy a štrkovité naplaveniny v teplejšej polohe je vhodná slivka višňoplodná-myrobalán, a to najradšej ako vegetatívny typ, ale aj ako semenáčik. Pravé zákrpkové podpníky v pravom zmysle slova pre slivkoviny nemáme. Na zvýšenie rodivosti môžeme aj pri slivkách použiť medzištepenie. Ako podpník poslúži akákoľvek zdravá lokálna slivka, ako medzikmienok M Damas C, Marunka ai.
Pri štepení sliviek treba venovať zvýšenú pozornosť vírusovým ochoreniam, najmä šarke, ktorá je príčinou úpadku nášho slivkárstva. Prejavuje sa deformáciou plodu, okrúhlymi škvrnami na kôstkach aj deformáciou na listoch. Nedá sa liečiť. Jediná pomoc je napadnuté stromy vyklčovať a spáliť.
Korunu slivky, ktorá je podobne ako pri višni od prírody hustá, hneď pri základnom reze zbavíme prebytočných výhonkov. Vhodnú korunku, ktorá nebude neskôr prehustená, možno vypestovať len zo stredného – osového výhonka a troch až štyroch bočných kostrových výhonkov. Výhonky nerežeme veľmi krátko, dávame im formu širokej pyramídy. Podľa bujnosti skracujeme vedúce kostrové výhonky vždy na jar a ešte 2 – 3 roky po vysadení. Bočný obrast skracujeme viac, ale ho nevyhoľujeme. Konáre musia mať obrast od samého spodku. Podobne tvarujeme koruny veľkoplodných slív a mirabeliek, ktoré bývajú trocha vzrastlejšie ako slivky.
Ringloty majú korunu redšiu, každý jednotlivý – hlavný – kostrový konár tvorí akúsi samostatnú jednotku. Bočný obrast na hlavných konároch však býva dosť hustý a nie dlhý. Staré ringlotové stromy sa dosť často rozlomia pod ťarchou ovocia alebo snehu. Je to najmä preto, že sa nevenuje dosť pozornosti ich rezu za mlada. Ringloty režeme pri základnom reze hlbšie, aby sa viac rozkonárili, pretože majú sklon vytvoriť korunu len z 3 kostrových výhonkov. Najlepšie keď majú vedúci – osový výhonok a 4 bočné kostrové výhonky. Výchovný rez uplatňujeme až do piateho roku po vysadení a režeme aj hlbšie ako pri slivkách. Zatiaľ je osvedčená voľná koruna, ale charakter rastu ringloty sám napovedá, že nie je vylúčená voľná palmeta na stene a ani talianska palmeta, prípadne mierne ohýbaný a aj plošne usmerňovaný voľný tvar v pásovej výsadbe.
Slivkoviny hnojíme podobne ako čerešne a višne, teda nie tak bohato ako broskyne. Podobne je to aj s obrábaním pôdy, zatrávnením a robením mís na svahoch, ako som opísal pri čerešniach.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca