že med je dobrý najmä na nervovú sústavu a má ukľudňujúce účinky. Má aj iné pozitívne vlastnosti, a je vítanou pochúťkou pre deti. Horšie však je, že pre chovateľov včiel nie je situácia na Slovensku priaznivá. V nedeľu 23.februára 2003 sa v Dome kultúry v Čadci uskutočnila výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov (SZV). Rokovanie otvoril jej predseda Jozef Jarabica a schôdzu viedol tajomník SZV Ing. Martin Slovák. Prítomní delegáti sa v správe o činnosti za uplynulý rok dozvedeli, že bol podpriemerný. Nevyrovnané počasie v čase ranného rozvoja výrazne preriedilo počty včelstiev aj tak dosť oslabených klieštikom a nozémou. Minuloročný mráz na prelome marca a apríla spálil kvety broskýň a marhúľ, výrazne poškodil kvetenstvá sliviek, čerešní a hrušiek. Včelári sú však obetaví ľudia a svoju prácu robia s neuveriteľným fortieľom. V roku 2002 ZO SZV evidovala 217 členov s 1378 včelstvami. O dotáciu Ministerstva pôdohospodárstva SR požiadalo 206 členov. Štátna dotácia na včelstvo bola vo výške 233 korún. Popri výrobe a pomôcok na výrobu medu je to smiešna suma. Spotreba medu na obyvateľa je veľmi nízka a približne predstavuje 0,32 kilogramov. Slovenskí včelári zápasia s vysokými nákladmi na včelárenie (vysoká cena cukru, dopravné náklady, neúmerné zdraženie včelárskych potrieb a pomôcok). Včelárstvo je na veľkom ústupe. V roku 1989 evidoval SZV 38 812 členov, dnes to už nie je ani polovica. Ak sa pred štrnástimi rokmi vyprodukovalo 4 1460 321 kilogramov medu, v roku 2001 to bolo 2 831 930 kilogramov. Jeden z najstarších chovateľov - 76–ročný František Zachar hovorí: „Môj otec bol roľník a ja som mal k chovu včiel vzťah už od mladosti. Na Kysuce som prišiel v roku 1949 a začal som sa venovať včelárstvu. Pokles včelárstva na Slovensku vidím aj v tom, že včielky napadli choroby (klieštikovitosť). Prvé roky boli dobré, no potom nastal pokles. Niektoré lokality na Kysuciach ostali úplne bez včiel. Ešte chovám niekoľko včelstiev, ale pre zábavu. Nech si niekto nemyslí, že je to biznis. Včelárstvo je na ústupe.„ Aj na prítomných včelároch bolo vidieť že včelárska základňa značne zostarla, chýba jej mladá krv, mladé včelárky, včelári. „Je to len na nás otcoch a starých otcoch, aby sme k tejto bohumilej činnosti pritiahli naše deti. Našich vnukov, ba i pravnukov, ale i tých, ktorí sa doposiaľ nestretli v rodinách so včelárením,„ dodal František Zachar. Včelári na Kysuciach teda bilancovali, ale museli aj konštatovať, že by nemali ostať pozadu oproti Českej republike a Poľsku. Tam je napríklad cena medu vyššia (150 až 300 Sk.) za kilogram. U nás sa pohybuje od 80 do 120 korún. Ako uviedol tajomník ZO SZV Martin Slovák, na svete je výnos, ktorý vyšiel 21. januára 2003 a určuje, že chovateľ včiel dostane podporu zo štátu, keď má (chová) päť až dvadsať včelstiev a predá minimálne 12 kilogramov medu. Musí mať potvrdenku a predávať ho za 6,50 korún za kilogram... Bolo počuť aj také hlasy, že za takýchto podmienok ho budú včelári radšej dávať napríklad susedovi zadarmo. Rokovanie sa skončilo v obedňajších hodinách.
Vladimír Kollár
