Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Keď sledujem futbal z tribúny, najradšej by som vbehol k chlapcom na ihrisko

Hovorí Peter Baník – futbalista, ktorý hrával v Ča

Keď sledujem futbal z tribúny, najradšej by som vbehol k chlapcom na ihrisko

dci 1. SNFL

Bol pri tom, keď čadčiansky futbal prežíval najväčšiu slávu, keď futbalisti účinkovali v najprestížnejšej slovenskej súťaži, v I. Slovenskej národnej futbalovej lige (I. SNFL). Čadčiansky, poväčšine do posledného miestečka zaplnený štadión, mohol privítať takých futbalových gigantov, ako napríklad Slovan Bratislava, VSS Košice, Inter Bratislava či Lokomotíva Košice. Všetko to boli „mančafty„, ktoré v slovenskom futbale „tvrdili muziku„. Áno, reč je o Petrovi Baníkovi, dnes už 47 ročnom rodákovi zo Starej Bystrice. Navštívili sme ho na terajšom pracovisku a spýtali sme sa na jeho futbalovú kariéru od začiatku až po samotný vrchol.

Skryť Vypnúť reklamu

Peter, kedy a kde ste začali hrať futbal?

Ako už bolo v úvode spomínané, pochádzam zo Starej Bystrice, no keďže v tejto dedine bol mládežnícky futbal taký aký bol, hrávalo sa len v rámci telesnej výchovy v základnej škole a tak som začínal vlastne v Čadci, kde som nastúpil do učenia. Na štadión, na prvý tréning, ma priviedol môj starší brat Karol, ktorý v Čadci býval. Pamätám si, že v ten deň vlastne dorastenci netrénovali a tak som sa zapojil do tréningu mužskej rezervy. Keď som sa v Čadci udomácnil, hrával som asi dve sezóny za B – dorast, nakoľko v A – doraste bola strašne silná konkurencia a dostať sa čo len na lavičku, bolo prenesmierne ťažké.

Aká bola vaša cesta do prvého mužstva ?

Keďže v spomínanom dorasteneckom béčku som bol najlepším strelcom, tréneri ma preradili do áčka. V doraste sme hrávali krajské majstrovstvo. Boli to krásne roky, na ktoré veľmi rád spomínam. Mal som šťastie, že som sa dostal po nástupe na vojnu do Tábora (ČR), kde sa konal výber futbalistov. Mňa si vybrali funkcionári Dukly Banská Bystrica, kde som odohral jednu sezónu. Druhú vojenskú sezónu som odohral v Dukle Prešov. Po skončení vojenskej služby som mal určité ponuky z mužstiev východného Slovenska, ale mňa to akosi neustále lákalo domov. Dnes s odstupom času môžem povedať, že som urobil dobre. Bývalé mužstvo dorastencov neskôr po návrate jednotlivých chlapcov zo škôl a z vojny, tvorilo približne 80 percent A družstva dospelých, ktoré v tom čase hrávalo II. SNFL.

Skryť Vypnúť reklamu

Po niekoľkých sezónach v II. SNFL prišiel najväčší úspech – postup do I. SNFL. Môžete nám popísať, ako to vtedy bolo?

V súťažnom ročníku 1985/1986 sa nám podaril „husársky kúsok.„ Vyhrali sme II. SNFL tzv. atletickým systémom „štart – cieľ.„ Prvé dve kolá sme hrali na domácej pôde a oba zápasy sa nám podarilo vyhrať. Usadili sme sa na prvom mieste a to sme už do konca súťažného ročníka z rúk nepustili.

Ktoré mužstvo vám najviac strpčovalo život?

Za nami v tandeme išla neustále Detva. V poslednom jesennom kole sme hrali práve na jej ihrisku. Bol to prakticky zápas o jesenného majstra, lebo pred súperom sme mali iba jednobodový náskok. Domáci mali všetko pripravené na oslavu víťazstva. Hralo sa v mrazivom počasí a v hľadisku bolo viac našich ako domácich fanúšikov. Rozhodca pískal objektívne. Ešte v prvom polčase Jožo Beleš kopal rohový kop. Súčasťou našej taktiky bolo, že my menší hráči sme pri takýchto „štandarkách„ vždy číhali pred šestnástkou na odrazenú loptu. Tak to bolo aj v tomto prípade. Brankár vyboxoval loptu von z pokutového územia, tá sa dostala ku mne a ja som ju priamo z voleja napálil priamo do opačného rohu brány. Bol to prenádherný gól a hoci do konca zápasu chýbali viac ako jeho tri štvrtiny, znamenal naše víťazstvo. V jarnej časti sezóny sme už iba potvrdili oprávnenosť nášho postavenia v tabuľke a dve kolá pred koncom sme už boli jasní postupujúci do

Skryť Vypnúť reklamu

I. SNFL.

V Čadci to znamenalo veľkú slávu. Ako sa s odstupom času pozeráte na túto skutočnosť?

Keď si občas prezerám fotografie z tej doby a vidím to plné hľadisko, zdá sa mi to takmer neskutočné. Veď ani komunistický 1. máj nedokázal dať toľko ľudí dohromady ako my futbalisti. V prvom ročníku tejto najvyššej súťaže sme boli veľmi „nažhavení“, hrali sme v pohode a všade, kde sa niektorý z nás ukázal, bol stredobodom pozornosti.

Výborná atmosféra bola na zápase so Slovanom Bratislava. Ako ste ju vnímali na ihrisku?

Podľa informácií zápas sledovalo viac ako 12 tisíc divákov. Takéto množstvo ľudí dokáže človeku dodať toľko vnútornej sily, že je to až takmer neskutočné. Pred spomínaným zápasom sme boli na krátkom sústredení na bývalej slovenárskej chate v Olešnej. Keď sme asi dve hodiny pred začiatkom zápasu prišli do Čadce, štadión už bol beznádejne zaplnený. Ja osobne som nikdy pred žiadnym zápasom nemal trému, a preto som aj v tomto prípade hral tak, že som ani tú masu fanúšikov v podstate nevnímal. Stretnutie skončilo remízou 1:1. Okrem tohoto zápasu si najviac spomínam na duel s Lokomotívou Košice na jej trávniku, ktorý skončil výsledkom 0:4. Ja som dal čerstvému olympijskému víťazovi, brankárovi Semanovi, dva góly. A to mi ešte ďalší rozhodca neuznal.

Spomeniete si na niektorých hráčov či trénerov, ktorí boli strojcami tohoto úspechu?

Predovšetkým musím spomenúť nezabudnuteľného trénera Vaška Ďuranu, ktorý už v II. SNFL dal dohromady mužstvo z mladých chlapcov. On dokázal bez obáv takých futbalistov ako boli napríklad Stano Mlich či Ondrej Papajčík nahradiť nami mladými. Jednoducho nám veril a my sme ho nesklamali. Taktiež dobré spomienky mám na trénera Jana Mašeka, ktorý bol zasa vynikajúcim psychológom. Pozoruhodné je, že keď sme postúpili, naše mužstvo tvorili samí Kysučania. Boli to napríklad: Paľo Kráľ, Jano Bulej, Vlado Kopásek, Paľo Greguš, Miro Oravec, Fero Ondreáš, Jožo Jakubec, Miro Radolský a ďalší. Nebol medzi nami žiadny legionár. Až po postupe prišiel zo Žiliny Jožo Beleš, Vlado Čilo a iní.

Ako to bolo s lavičkou v tomto mužstve?

Hráči na lavičke boli rovnako kvalitní, ako tí na ihrisku. Človek sa jednoducho bál povedať, že je zranený. Mal by potom veľké problémy dostať sa späť do základnej zostavy. Spomínam si na zápas, po ktorom som mal plnú kopačku krvi, ale mlčal som...

Futbal žiaľ prináša so sebou aj zranenia. Toto sa nevyhlo ani vám. Môžete nám ho priblížiť?

Pred jarnou časťou súťažného ročníka 1988/1989 sme mali kondičnú prípravu na Duchonke. Po návrate sme hrali priateľský zápas proti Frýdku – Místku. Jeden z krajných obrancov na mňa tak vyrukoval, že som musel zo zápasu odstúpiť. Po dôkladnom lekárskom vyšetrení mi zistili veľkú prasklinu v menisku. Nasledovala operácia a po nej sa pridružili ďalšie zdravotné problémy, a tak návrat do prvého mužstva už bol nemožný. Keď sa v Čadci vytvorilo béčko, tak som stabilne v ňom hrával.

„Ani pri najlepšej vôli sa nedá obsiahnuť v jednom článku celý futbalový život takého futbalistu, akým Peter nesporne je. Treba ale záverom dodať, že Peter Baník, hoci už má 47 rokov, aj dnes ešte príležitostne hráva za miestnu rezervu. Taktiež každú nedeľu pravidelne nastupuje vo „vlastnom„ klube FC Casino Gapa na zápasy I. mestskej ligy malého futbalu. Veríme, že mu láska k futbalu, elán a vitalita vydržia dlhé roky. Prajeme mu k tomu veľa pevného zdravia a šťastia v súkromnom živote i v práci.„

Za rozhovor poďakoval:

Ján Koňušiak

Foto: archív P. Baníka

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 908
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 700
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 817
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 327
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 832
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 133
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 732
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 390
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 308
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 5 368
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Tobias Dyroff (v zelenom) v zápasovom súboji v drese MŠK Žilina.

Okrem dvoch titulov získal aj individuálne trofeje.

4 h
Po Čadčanovi pátra polícia.

Čadčan neplatí alimenty.

5 h
Erb rodu Čelko na knižnici v Kysuckom Novom Meste

Priezviská dokážu veľa prezradiť aj o Kysučanoch. Niektoré majú zaujímavý pôvod. Nad tým, ako vznikli, sa už určite každý z nás neraz zamyslel. Mnohé boli vytvorené odvodením od krstných mien, zamestnaní, osadných názvov či rôznych vlastností a podobne.

7 h

Čierne wydry z Trojmezí budú aj tento rok súčasťou pokusu o vytvorenie nového Guinnessovho rekordu.

7 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

10 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

15 h

Správa Národného parku Nízke Tatry sa obrátila na návštevníkov prírody s výzvou.

20. jan

Už ste čítali?