hšie spolu žijú, prestanú si zrazu rozumieť. Začínajú si robiť kadejaké prieky, naschvály, ba neraz sa mienia aj rozviesť. A to nehovorím o mladých manželstvách. My so starou žijeme spolu už tak dlho, že si pomaly na vlastnú svadbu nepamätáme. Možno stará si občas spomenie, ale zo mňa sa stal úplný sklerotik. Nie a nie mi prísť na um... Ale predsa sú príbehy, ktoré mám zaznamenané v kronike, stačí ich len prepísať alebo doplniť údaje.
Kronika hovorí, že žili u nás manželia, ktorí sa tak milovali, až to bolo každému v dedine nápadné. Išli po ulici – bozkali sa. Prišli do obchodu, urobili nákup a cmuk! Vo voľných chvíľach vysedávali na brehu potoka a stále dýchali jeden do druhého. Akoby si dávali prvú pomoc. Nuž a čo robili, keď sa počas krásnych čias vybrali do lesa, o tom radšej pomlčím. Ba ako by som mohol vedieť, čo tam porábali...
Prišlo však obdobie, ktoré som spomínal na začiatku, teda v úvode: odrazu akoby uťal! Chodili namosúrení, bočili od seba. spočiatku kráčali síce jeden druhému v pätách, ale potom sa už objavovali medzi ľuďmi každý osobitne. Čo sa asi stalo, pýtali sa ľudia. Odpoveď mohli len tušiť. Zrazu sa začali diať kadejaké veci aj u nich doma. Každý deň zvady, krik, výskot. Nakoniec, ako to už býva, sa rozhodli, že sa rozvedú. Pritom žili spolu už takmer dvadsať rokov. A naozaj – súd ich rozdelil, pretože nikto si nechcel pripustiť žiadnu vinu: ani jeden, ani druhý, ba ani obe svokry. Ale keďže mali len jednu domácnosť, museli sa o ňu podeliť a bývať v tom istom dome.
A predsa sa nakoniec ľady pohli. Po istých Vianociach, keď vo vzduchu ticho poletoval biely sniežik a krajina spokojne spala, a keď nastal nový rok, akoby sa začali obaja znovu spoznávať. Nemanžel či exmanžel, ako sa moderne vraví, začal dokonca chodiť so svojou bývalou manželkou na spoločné nákupy. Neexistovali už síce žiadne cmuky, ale dediny videla, že sa dačo deje. Jedného dňa naši ľudkovia rozhodli, že sa opäť zoberú. Bola svadba. Nebudete veriť, ale ich príbeh došiel až tak ďaleko, že čakali spolu dieťa. Narodilo sa zdravé a chodí po svete. Vraj teraz robí kdesi vo Švajčiarksu. Ajájaáj, kto by sa rád nedostal do Švajčiarska – samozrejme predovšetkým ako výletník....Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová