é, menej radostné, ale aj tie najsmutnejšie. Či chceme alebo nechceme musíme, sa (alebo by sme sa mali) s tým vyrovnať. Nie všetci sú však schopní zvládnuť stresové situácie. Nastáva obdobie beznádeje a jediné východisko, ktoré považujú títo ľudia za správne, je siahnuť si na život. V roku 2002 spáchalo na území Slovenska samovraždu 679 osôb! Náš Žilinský kraj sa na tomto počte „podieľal„ 75 prípadmi. Stav samovrážd na teritóriu pôsobnosti Policajného okresu Čadca je alarmujúci. Policajti zaevidovali až 19 prípadov, v ktorých občania spáchali samovraždu. Týmto počtom je okres Čadca na druhom mieste za Žilinou, kde bolo evidovaných 24 samovrážd. Z počtu osôb, ktoré spáchali samovraždu v okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto, bolo 16 mužov a 3 ženy. Najmladší z mužov boli vo veku od 26 do 30 rokov, najstarší mal viac ako 70 rokov. Medzi samovrahmi podľa štatistiky sledovaného pracovného zaradenia boli traja robotníci, šesť dôchodcov, štyria nezamestnaní. Je smutné, keď odíde z tohto sveta niekto blízky, ale ak odíde prirodzenou smrťou, je to proces, ktorý sa ovplyvniť nedá. Vziať si však dobrovoľne život, nech je akýkoľvek ťažký, nie je riešením. Práve v týchto chvíľach treba „zabojovať„ sám so sebou a vysporiadať sa s nástrahami, ktoré na nás čakajú. Lekárska veda má predsa odborníkov – lekárov psychiatrov, ktorí dokážu pomôcť.
Vladimír Kollár
