l kus sveta! Robota nás ťahala z mesta do mesta, z obce do obce, zo štátu do štátu. Ale sme boli dobrá partia, a tak si na tie roky občas aj s potešením spomeniem. Len moja stará neustále dudre, vraj som mal radšej ostať tam, vo svete. To keď ju podpichujem a ona je na to strašne nasrdená. A tak si napchám do fajky tabaku, vyjdem hore na povalu, kde mám ukrytú slivovičku, dobre utajenú – trošku si z fľašky lognem, ale naozaj iba trochu, aby som sa neotrundžil a otváram kroniku. Veď čo už len má človek cez zimu robiť?!
To sme sa raz, teda tá naša partia, ktorú som spomínal, dostali kedysi po Novom roku do jedného mestečka neďaleko Žiliny. Čakali nás tam akési montérske práce, ba vlastne nečakali, pretože zodpovední a zainteresovaní sa na stavbe ani neukázali. Možno vybavovali dačo v Bratislave. A tak sme rozmýšľali, čo máme vlastne urobiť. Ubytovali nás síce v peknej chatke na vŕšku, lenže sme už postrovili dáke peniaze na cestu i občerstvenie – pravda je: boli za nami vianočné sviatky, Silvester, ba aj Nový rok a v novom kalendárnom roku sme sa stretli spolu vlastne po prvýkrát. Čakať na robotu, alebo sa pobrať domov? A tak, veru tak, sme sa rozhodli, že keď sme už cestovali a vyniesli z domu peniaze, ostaneme predsa len ešte deň, možno sa práca nájde. Horkýže sa tá našla! Nuž, bolo nám, akosi prichladno, zastavili sme sa v blízkom bufete. Teplúčko ako v raji! Hneď sme si objednali po kalíšku, a keďže sme boli štyria, obrátili sme rundu štyrikrát. A znovu... Kým nás tu nenašiel podvečer. Domov sa už ísť nedalo, len sa bolo treba vyštverať k našej chatke. Mali sme medzi sebou jedného chlapa, inak dobrého kamaráta, ktorý keď si vypil, púšťali mu nohy. Nechcelo sa mu kráčať. Iba nás dvoch oblapil okolo krkov a šli sme. Zrazu milý kamarát ostal na nás zavisnutý a nie a nie ním pohnúť. len vliekol nohy za sebou. To sa stalo niekoľkokrát. Lenže svah bol strmý a my unavení. A tak štvrtý z nás, pretože ho to dohnevalo – padali sme na stráni ako hrušky – našiel voľakde patyk a švih milému simulantovi tým patykom po lýtkach. To ste mali vidieť, ako ožil! Ba aj vyskočil ako srnka! Zakaždým, keď ho začali púšťať nohy, mu ten náš štvrtý z partie po nich švihol patykom. Patyk dokázal zázrak. ešte sa ani nezotmelo a my sme sa šťastne a vedno ako dobrá partia dostali do nocľahárne...Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
