om šachu Ivanom Čavajdom
V Čadci existuje niekoľko úspešných šachistov, ktorí sa venujú korešpondenčnému šachu. Je to záľuba veľmi náročná na čas i financie. Trochu si priblížime jedného z nich, medzinárodného majstra Ivana Čavajdu (na snímke). Narodil sa 3. januára 1954 v Ochodnici, okres Kysucké Nové Mesto. Po skončení základnej školy pokračoval v štúdiu na Strednej priemyselnej škole v Žiline. Po maturite pracoval na vtedajšom Okresnom národnom výbore a v súčasnosti je zamestnaný na Mestskom úrade v Čadci. V tomto meste aj od roku 1979 býva s manželkou a dvoma deťmi. Položili sme mu niekoľko otázok, týkajúcich sa šachu i otázok s ním súvisiacich.
Kedy ste absolvovali svoje prvé šachové kroky?
Šach som sa naučil hrať, keď som mal 13 rokov. Hrával som praktický šach v rodnej obci, pod odborným vedením dnes už nebohého Vincenta Kubaľu. Nášmu družstvu sa podarilo v roku 1984 prebojovať až do záverečného kola kvalifikácie o postup do Slovenskej národnej ligy. Je na škodu veci, že tento oddiel dnes už neexistuje. Neskôr som odohral niekoľko zápasov za družstvo Čadce.
Ako ste sa preorientovali na korešpondenčný šach?
Začal som s týmto druhom športu niekedy okolo roku 1972. Z nižších súťaží sa mi bez väčších prekážok darilo postupovať až do polofinále majstrovstiev ČSSR. V roku 1984 som dokonca vyhral finále majstrovstiev Slovenskej republiky. Ako držiteľ titulu majster Slovenska som získal právo postupu do finále na vtedajších majstrovstvách ČSSR. Účasťou na tomto prestížnom podujatí som získal veľmi veľa cenných skúseností, ktoré som zúročil v ďalších rokoch a pomohli mi v športovom napredovaní. Neskôr som sa začal venovať výlučne medzinárodným podujatiam.
Určite ste na tomto poli dosiahli nejaké úspechy. Môžete uviesť ktoré?
V roku 1991 sa mi podarilo vyhrať veľkú skupinu WT/M/GT a postúpiť do polofinále XX. Majstrovstiev sveta jednotlivcov. Zohral som tu niekoľko zaujímavých partií, no na udržanie v súťaži to nestačilo. Po tomto neúspechu som bol pevne rozhodnutý s korešpondenčným šachom skončiť. Viedli ma k tomu podmienky, za ktorých som v súťažiach účinkoval. Tieto čierne myšlienky však prerušila ponuka od Ing. Manducha, zostavovateľa a kapitána rodiaceho sa nového reprezentačného družstva Slovenska, ktorý mi ponúkol hrať predkolo majstrovstiev Európy družstiev. Keďže takáto ponuka sa neodmieta, nemusí sa totiž už nikdy zopakovať, s radosťou som ju prijal.
Čo pre vás znamenal štart v reprezentácii?
Malo to pre mňa nesmierny význam. Predovšetkým sa mi ako reprezentantovi výrazne zlepšili herné podmienky. V rokoch 1995 a 1996 som sa prihlásil do dvoch súťaží s cieľom splniť dve normy potrebné pre udelenie titulu IM (Medzinárodného majstra) v korešpondenčnom šachu. Podarilo sa mi to koncom roku 2000.
Toto bol krátky pohľad do minulosti. Môžete nám priblížiť súčasnú situáciu?
Hrám finále majstrovstiev Európy družstiev za Slovensko. Súťaž sa blíži k svojmu záveru. Slovensko podľa doterajších výsledkov skončí pravdepodobne na štvrtom mieste. Čo sa týka mňa, z desiatich partií som uhral 6,5 bodu. Je to jeden z najlepších výsledkov.
V akých súťažiach ešte účinkujete?
Hrám predkolo turnaja jednotlivcov k 50. výročiu založenia Svetovej federácie korešpondenčného šachu (ICCF). Chcel by som postúpiť do finále tohoto turnaja i do finále Majstrovstiev sveta. Je tu možnosť plniť ďalšiu normu na veľmajstra. V súťažiach jednotlivcov reprezentujem Slovensko i Čadcu.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Z najbližších akcií ma čaká účasť vo finále VI. majstrovstiev Európy družstiev a predkolo Šachovej olympiády družstiev. Rád by som si zahral aj praktický šach za Čadcu, no zatiaľ to z časových dôvodov nie je možné.
Čo dodať na záver?
Chcel by som sa predovšetkým poďakovať svojmu hlavnému sponzorovi za vytvorené herné podmienky, ktoré mi umožňujú reprezentovať Slovensko. Vďaka taktiež patrí mojej rodine za trpezlivosť a pochopenie pre moju záľubu. Za rozhovor poďakoval:
Matúš Briestenský
Foto: archív