dosiek. Našťastie drevenice na vrchoch sú pospájané stovkami alebo dvestovkami, a tie nedokáže zdolať žiadna koťuha. A najmä, ak sa kúri v piecke – teplo sa priam rozlieva po izbách a núti zimu vysedávať pred dverami. Chuderka! Aj moja stará! Prikladá radšej do sporáka, aby si kosti zohrievala. k človeku sa nechce pritúliť; akurát keď je studená perina, vtedy si priťahuje nohy k teplu...
Práve mi prišiel na um jeden môj priateľ. Ten sa zohrieval tak, že všeličo vymýšľal. Jeden príbeh mám zaznamenaný aj vo svojej kronike. Veru by ste neverili!
Ten môj priateľ, ktorého spomína, bol aj takej povahy, že bol večne hladný. Aspoň tak vyzeral. Nuž a aby v zimnom čase, pretože je aj psota, oklamal žalúdok, premýšľal, kde zohnať jedlo. Rozum je len jeden, ale človek musí zapnúť všetky závity, aby ho správne použil.
Poznal on, veď bol predsa chlap a poriadny hladoš, vdovu Katrinu. A keďže mal na krku staromládenectvo, napadlo ho, že Katrina mu môže pomôcť. Lenže proste v našej dedine o pomoc, keď sú tu všelijakí cudzári a dávajú za služby peniaze. Groše sa ťažko púšťajú z rúk. A tak si môj známy vymyslel, že sa preoblečie za tuláka a skúsi aspoň takto zohnať trochu jediva. Od suseda Brďu, ktorému v tej dobe tiež občas, ako sa hovorí, vyhrávali v bruchu cigáni, získal kúsok brady a tu si prilepil. Doma našiel staré okuliare s pozláteným rámam. Na hlavu nasadil ruskú či sovietsku – bohvie z ktorej doby pochádzala – baranicu, kabátisko obrátil naopak a s dušou-dušičkou vykročil k domu vdovy Katriny. Predstavil sa ako človek, ktorý má za sebou dlhú cestu, a keďže ho čaká ešte dlhšia, poprosil o trochu jedla. Vdove Katrine to akosi nešlo do hlavy, ale prihriala tulákovi polievočky, ba i chlebíka pridala na zahryznutie. Premaskovaný žobrák sa dosýta najedol a pekne poďakoval za pomoc. Fúzy sa mu však začali, ako napotvoru, po tom chvatnom jedení odlepovať. Až vtedy Katrina zistila, o čo ide. Fúziská milému figliarovi však načisto odpadli až vtedy, keď mu vdova vypálila poriadne zaucho aj na jedno líce, aj na druhé. Nebudete veriť – načisto sa jeden do druhého zamilovali. A žijú doteraz spolu ako dve hrdličky...
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
