ktorá spočíva v tom, že je vlastne kombináciou kladov voľne rastúcej koruny a vretena pri súčasnom vylúčení ich nevýhod. Opíšem aspoň stručne zásady jej pestovania.
Na zasadenom stromčeku, ktorý má obyčajne 6 – 7 výhonkov, vyberieme 3 – 4 silné vhodne rozostavené výhonky, z ktorých sa v ďalších rokoch vypestujú kostrové konáre. Okrem týchto sa vyberie ešte jeden dobre vyvinutý vrchný výhonok, z ktorého sa bude pestovať stredník. Všetky tieto výhonky sa skrátia na 1/3 až dĺžky podľa zásad, ktoré uplatňujeme pri poschodovej korune (bočné do vodorovnej polohy na vonkajší púčik, stredný na dlhšie atď.). Ostatné 2 – 3 výhonky (ktoré sme pri pestovaní poschodovej koruny od základu odstraňovali), v tomto prípade neodstraňujeme ani neskracujeme, ale vyviažeme do vodorovnej polohy. Na týchto vyviazaných výhonkoch sa v krátkom čase formujú plodonosné orgány.
Rez v druhom roku na jar spočíva v odstranení neperspektívnych výhonkov (výhonky zahusťujúce korunu, veľmi dlhé výhonky atď.) Tieto výhonky neskracujeme, ale odrezávame ich na konárový krúžok. Pri tomto reze skracujeme len predlžujúce výhonky na kostrových konároch. Ostatné výhonky vyrastajúce po stranách stredníka a bočných kostrových konárov bez skracovania vyväzujeme do vodorovnej polohy. Výhonky rastúce v spodnej tretine kostrových konárov majú vodorovnú alebo takmer vodorovnú polohu, takže sa nemusia ani vyväzovať. Takýmto spôsobom pestované stromy majú o 40 až 50% väčší povrch než stromy, na ktorých sa výhonky len skracovali a nevyväzovali.
Zásady pestovania v ďalších rokoch sú obdobné. Predlžujúce výhonky kostrových konárov skracujeme hlboko, aby sa udržala ich rastová sila, 20 – 30% nových výhonkov vyrezávame na kostrový krúžok a bočné výhonky bez skracovania vyväzujeme do vodorovnej polohy. Na bujnejšie rastúcich stromoch zakladáme aj druhé poschodie, a to podľa zásad opísaných pri prvom poschodí. Po celý čas pestovania je dôležité udržiavať správnu rovnováhu medzi rastom kostrových konárov a stredníka, ktorý musíme rezom brzdiť, aby príliš nedominoval nad kostrovými konármi. Pri každoročnom zimnom reze skracujeme stredník tak, aby prečnieval nad hladinu štyroch kostrových konárov zhruba o 0,2 až 0,25 m.
Z uvedeného vidíme, že pri tomto tvare sa z bežnej poschodovej koruny prevzali prvky, ktoré zabezpečujú pevnú kostru koruny a dostatok bočného obrastu. Konkrétne je to skracovanie predlžujúcich výhonkov kostrových konárov, ktoré sa v tomto prípade kombinuje s opatreniami urýchľujúcimi skorú a bohatú rodivosť stromu (šetrenie vrcholových púčikov a nakláňanie do vodorovnej polohy).
Na záver treba poznamenať, hoci uvedené zásady pestovania nie sú u nás zatiaľ dostatočne zaužívané, že im treba najmä v domácich záhradkách venovať väčšiu pozornosť.
Emil Maslík
tajomník OV SZZ Čadca
