a, dôkazom je i polemika okolo ich odchodu do dôchodku, hranica, ktorá by sa mala posunúť až na 65 rokov rovnako ako u mužov. Aspoň tak to žiada minister sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Každopádne však nezamestnané ženy vo veku medzi 40 a 50 rokmi, ktoré by chceli pracovať, sú v nevýhode. Podnikatelia a šéfovia podnikov uprednostňujú mladé atraktívne dievčiny. Štyridsiatničkám a päťdesiatničkám nepomôže ani fakt, že majú skúsenosti a nemusia ostávať doma s malými deťmi na „očeerkách„. Zamestnávateľ, ktorý hľadá pracovníčku, nesmie uvádzať do požiadaviek, že neprijme ženu v tom a tom veku. Bola by to diskriminácia. Pri osobnom výbere však väčšinou uprednostní ženu s nižším vekom. Podľa ich slov azda najhoršie je, keď z organizačných dôvodov prepustia ženu vo veku nad 50 rokov, tesne pred dôchodkom. V niektorých firmách takéto ženy zamestnajú na zastupovanie za tie, ktoré sú na materskej dovolenke, či dlhodobo PN. Výhodou sú už spomenuté skúsenosti i to, že nie je potrebné siahodlhé zaúčanie. Neraz ich potom v podniku vedú v evidencii a v prípade potreby ich prizvú do práce. To je však len slabá náplasť.
Podľa vyjadrenia Mgr. Jána Pidycha, pracovníka OÚP v Čadci však ešte nie je okres Čadca čo sa týka zamestnanosti žien na tom až tak zle. Štatistika za november 2002 hovorí, že celkový počet nezamestnaných bol 7 163 a miera nezamestnanosti dosiahla 15, 46 percent. Evidovaný počet bol 6318 a evidovaná miera 13,92 percent. Aj keď za december ešte nie sú kompletné všetky údaje, vyzerá to tak, že v decembri do evidencie pribudlo zhruba 500 ďalších ľudí bez práce. Ak hovoríme o štatistike za november z celkového počtu nezamestnaných bolo 3097 žien, čo predstavovalo 42,50 percent. V Žilinskom kraji však bolo percento až 46, 11 a v celoslovenskom meradle dokonca 46,09 percent. Aj keď ženy – päťdesiatničky to majú s hľadaním práce ťažké, Kysučanky sú na určité práce žiadané aj v tomto veku. Kvôli tomu, že sú známe svojou pracovitosťou.
Iveta Hažíková
