ých ratolestiach. Ide o moderný postup v medicíne, nie všetci však vedia, čo táto „novinka„ prináša. Kysucké matky, ktoré odchovali zdravé dietky a dnes im robia radosť, len ťažko pochopia, o čo vlastne ide. A keby im to veci znalá osoba vysvetlila, určite by sa prekrižovali a povedali, že sa netreba rovnať Pánu Bohu. Janko je murár, Paľo elektrikár, Mariška sa vyučila za krajčírku, Zuzka za kuchárku a z Jožky je dojička. Už majú vlastné deti, aj tie sú súce. Veda ide dopredu. Keby jej nebolo, ktovie akoby to s nami dopadlo. Ťažko však porovnať elektrinu, parnú lokomotívu či rádio s klonovaným dieťaťom. Zatiaľ ide o prvé pokusy. Tie sa však môžu zmeniť na „pásovú výrobu„. Vieme si predstaviť takúto skutočnosť? Budú v budúcnosti k dispozícii katalógy, z ktorých si rodič vyberie? Ako to bude vyzerať? „Prajete si chlapčeka alebo dievčatko? Má mať modré, zelené, hnedé, či sivé očká? A ušká? Samozrejme, že si môžete vybrať. Maličké, okrúhlučké ako medailónik, pardón, mušlička? A noštek? Chcete mať doma herečku? Potom doporučujeme noštek číslo 2 a ústočká á la Marilyn. Prejdeme k líčkam, brade, krku, atď., atď. Alebo si prajete „variant komplex„? Potom vám ponúkame komplet osobu pána, slečny......„ Aj keď ide o fikciu, súčasnosť ukazuje, že k skutočnosti nie je ďaleko. Kým elektrinu, rádio, parný vlak a ďalšie výdobytky vedy a techniky môžeme v praxi využiť, aký bude prínos klonovania, nevedno. Jedno nás môže tešiť, že nie všetci rodičia budú mať na takýto „zázrak neprírody„ peniaze. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že svet sa bude hemžiť spevákmi, hercami, športovcami. Závody osirejú. Nebude mať kto napiecť chlieb, pohnúť lokomotívou, klepnúť kladivom. Veď kto by si naklonoval dieťa, ktoré by chudák malo drieť do konca života. Ulice by boli zavalené odpadkami, pretože by ich nemal kto odpratať. Napokon, aj do hrobu by sme sa dostali len po známosti. Kto by už chcel byť takým hrobárom. Pritom táto profesia by v prípade naklonovania celej spoločnosti bola asi najviac potrebná. Pretože s určitosťou by sme umreli od hladu. Preto je lepšie nerozmýšľať nad takýmito absurditami, ale radšej poradiť, aby sa šustri držali svojho kopyta a lekári rozumu.
Iveta Hažíková
