svoje predstavy. Jedni snívajú o láske, ďalší o závratnej kariére. Len máloktorí by pohrdli vrecom peňazí. Možno len tí, ktorí prišli o zdravie. Určite by dali prednosť navráteniu zraku, sluchu, pretože ako sa hovorí, zdravie si za peniaze nekúpiš. V minulých dňoch mnohí s napätím očakávali správu, či sa na niekoho prilepí šťastie a uhádne šťastné čísla maďarského lota. A stalo sa. Voľakto si odniesol v prepočte na naše peniaze zhruba 500 miliónov korún. Mnohí snívali a rozmýšľali nad tým, čo by si za takúto obrovskú sumu mohli dovoliť. V istej ankete jedna dievčina povedala, že by od radosti z kože vyskočila. A vedela presne, čo by si kúpila. Samozrejme, že jej vyratúvanie potrebných vecí pohltilo ani nie štyri milióny. Na otázku, čo by si kúpila za zvyšok odpovedala, že nevie. Je to paradox. Ktovie, ako by dopadla odpoveď nejakého hladujúceho Afričana, ktorý sa s bolesťou díva na svoje deti, ktorým hlad znetvoril brušká i končatiny. Určite by „pomyselne„ neminul ani štyri milióny. V prvom rade by bol chlieb a voda. A koľko pecňov a galónov s vodou by sa dalo nakúpiť za takúto obrovskú sumu? Ktovie. Prepočty našincov sa orientovali na vily, jachty, luxusné dovolenky, či značkové šatstvo. Naše predstavy o šťastí sú však odlišné od ľudí, pre ktorých je darom aj najzákladnejšia vec – jedlo. Odhliadnuc od predstáv obyvateľov iných kontinentov, aj u nás sa nájdu jedinci, ktorí by dali pred vrecom peňazí prednosť iným „hodnotám„. Vedia si oceniť napríklad rodinu. Rodičov, ktorým sa môžu vyplakať na pleci, keď ich niečo trápi. Súrodencom, ktorým sa môžu zdôveriť. Akoby mohol taký balík peňazí nahradiť priateľov, ktorí sú ako hviezdy. Síce ich nevidíte stále, no viete, že existujú. Peniaze sa môžu rozkotúľať, no všetci tí, ktorí vás majú radi, zostávajú. A to je predsa tá najväčšia výhra. Iveta Hažíková
