dali prednosť pobytu na horách, iní si nevedeli predstaviť tento posledný deň v roku bez zábavy v nočnom podniku. A tí ostatní, skromnejší a lenivejší, zostali pri televízoroch. Inú skupinu tvorila bezdomovská komunita, ktorá sa grupuje v priestoroch pri čadčianskej plavárni. Ani počas sviatkov mládenci neoodychovali. V zberniach surovín síce nepracovali, no oni si už pripravovali zaujímavý artikel na „nový rok„. Väčšinou kartóny a železo. Na Silvestra však mali svorne hlboko do vreciek. Aj preto usilovne obchádzali kontajnery v meste. Na Májovej ulici aj štyrikrát za deň robili dôkladnú prehliadku dvoch kontajnerov stojacich pri úrade práce. Oslovili sme Jana, ktorý prišiel na návštevu ku Štefanovi. Myslel si, že bude na tom lepšie, no obidvaja okrem iného smrdeli aj grošom. V kontajneri nenašli nič súce a tak od okoloidúcich pýtali cigarety. Šomrali na nevďačníkov, ktorí do nádob nevedia hodiť nič poriadne. Po iné roky údajne nebol problém objaviť aj pol operenca, z čoho sa dalo vyžiť aj dva dni. Na našu radu aby sa vybrali na sídlisko, kde bude možno lepší úlovok, odpovedali, že je zima a oziabu ich nohy. Dvojica si ťažkala aj na modernú techniku, ktorá sklenené fľaše nahradila plastovými. V Čadci nie je známy presný počet bezdomovcov. Aj kvôli tomu, že stále migrujú. V týchto dňoch ešte usilovnejšie obchádzajú mesto, kde na odvoz čakajú plné kontajnery. Či sa však z nich voľačo bude dať speňažiť, nevedno. Jedlo z časti sami skonzumujú, prípadne podarujú súkmeňovcovi, ktorý bol na tom s hľadaním horšie. Ani oblečenie nezostáva ladom ležiace. Kým v minulosti sa v kontajneroch prehrabávali dôchodcovia, ktorí v nich hľadali kostičky pre psíka či chlebík pre zajace, v súčasnosti sa už od rána v „lukratívnych oblastiach„ zaoberajú separovaním bezdomovci. Tí šikovnejší za deň navštívia zberne aj viackrát. Vyplatí sa. Vo vrecku si nezriedka odnášajú stovku, dve. Medzi bezdomovcami nenájdeme len takých, čo odjakživa patrili k takzvaným problémovým typom. Niektorí sa v minulosti vyučili remeslu, vykonávali rôzne profesie. Dnes sú z nich obrazne povedané ľudské trosky. V Čadci chýba azylový dom či iná inštitúcia, kde by títo ľudia aspoň načas našli strechu nad hlavou. Štefan si nepamätá, koľko rokov žije takýmto spôsobom. Vie však, že sa vyučil za maliara. Zamlada sa oň starala matka. Keď sa pominula, starý mládenec zostal pri sestre. Tá však mala rodinu a švagrovi bol tŕňom v oku. Napokon ho vyhodil. O posledné ho obrala istá krátkodobá „známosť„. Na vkladnej knižke nezostalo nič, napokon už nemal ani kde spávať. „Väčšina kámošov je rada, keď sa dostane cez zimu do basy. Je tam teplo, jedlo, televízor,„ smutne skonštatoval. Jano súhlasne prikyvuje. Aj on by nebol proti. Len keby bolo čo poriadne uchmatnúť. Ale všade „šarapatia„ strážne služby. Čert aby zobral všetky novinky. „Možnože budúci rok bude lepší a na Nový rok si budeme môcť pripiť aspoň čučom. Tento budeme sušiť gágory, iba ak by nám voľakto požičal,„ posťažoval si Jano. Iveta Hažíková
