m po kolede až na sviatok Troch kráľov. V doprovode bol organista, miništranti, zvonár, kostolník a vrecári. Pri vchádzaní farára do domu organista zaspieval „Radujme sa, veseľme sa„, miništrant zazvonil na zvonec. Pán farár vysvätil izbu, pokropil ju svätenou vodou a pán organista s kriedou nad dvere napísal rok a GMB. Bývala to vzácna návšteva a všetko muselo byť v najlepšom poriadku. Aj stromček musel ešte stáť pribratý ako na Štedrý deň. To znamenalo, že sme si nesmeli odtrhnúť ani jednu salónku, hoci nám často tiekli sliny, zvlášť večer, keď sme si líhali do postele v izbe vedľa stromčeka... Toto odriekanie sme vydržali tak do Nového roka, kedy ešte mama nám niekedy dala zo skrytých zásob cukrík. Bolo to asi deň pred Silvestrom a keď nebolo nikoho doma, rozhodol som sa zobrať salónku zo stromčeka. Skrýval som ju až do tmy. Vylúskal som ju zo staniolu a vložil sladkosť do úst. Strašne som sa nahneval a začal som plakať len tak, aby ma nikto nepočul. Miesto čokolády v salónke bola kocka zo surového zemiaka. No počkaj. Spravil to starší brat a ja som mu sľúbil pomstu... Ráno keď už doma nebolo nikoho, skontroloval som ostatné salónky na stromčeku. Takých falošných salónok bolo viac. Zobral som ich a do každej miesto zemiaka zabalil som kocku z dreva. Vylúskal som ešte dve čokoládové salónky, do ktorých som dal taktiež vystrúhané drevené kocky. Salónky som na stromčeku poprekladal a označil som si tie falošné. Keď som si ľahol večer do postele spravil som sa, že spím. Za mnou išiel spať brat Pavel. Spávali sme spolu v jednej posteli. Za chvíľu kontroloval, či už spím. Uvážil, že už spím. Vstal a vybral sa k jedličke. Zobral z nej salónku, vylúskal ju a ako obyčajne dal do staniolu kocku zemiaku ktorú odborne zabalil. Čokoládu zo salónky dal do úst. Niečo zaškrípalo, Pavel zahrešil, z úst mu išla krv a vypľul zlomený zub. Hodil sa na mňa a začal ma biť. Zakričal som na mamu. Tá prišla a obránila ma. Keď sa dozvedela pravdu, povedala mu: „Zavinil si si to sám. Keď sa to otec dozvie, tak ešte dostaneš s remeňom. Radšej nehovor nič.„ Mama sa pozrela na zlomený zub a povedala: „Máš šťastie, narastie ti druhý.„ Odvtedy Paľo nikdy viac nevylúskaval salónky z vianočného stromčeka.Poldín od Rafaja
