Utorok, 23. október, 2018 | Meniny má Alojzia

Nech ste Kysuania všetci zdraví, veselí, ako v nebi anjeli

Kysucké Vianoce

Ľudové zvykoslovia na Kysuciach vzťahujúce sa k predvianočnému a vianočnému obdobiu, sú spojené so zimným slnovratom. Ten symbolizoval zánik starého a predzvesť vzniku nového života v prírode. Ľudové zvyky praktizované v tomto období mali predovšetkým hospodársko – prosperatívny charakter, ale aj ľúbostnej mágie a ochrany pred temnými silami.

Katarína

Už na Katarínu sa začína adventné obdobie, ktoré znamenalo útlm v spoločenskom dianí. Nekonali sa tanečné zábavy ani žiadne spoločenské stretnutia zábavného charakteru. Nastal čas na ľúbostné veštenie. Niektoré praktiky vykonávali dievky individuálne, niektoré zasa spoločne.

Ondrej

Na Ondreja najrozšírenejším zvykom bolo triasť ploty. Plot triasla dievka sama a pritom hovorila: „Plote, plote, trasem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, dajže mi tejto nôcky znať, s kým ja budem pred oltárom stáť.„ Potom odišla domov a kým nešla spať, nesmela sa s nikým rozprávať, aby sa jej prisnil jej budúci ženích. Na Ondreja večer si veštili dievky aj spoločne. Zo snehu ukrútili gule, doniesli ich do izby a v akom poradí sa začali topiť, v takom poradí sa mali aj vydať. V niektorých dolinách zasa varili pirohy. Každá dievka si vhodila jeden piroh a v akom poradí vyplávali, v takom sa dievky vydávali. V Bystrickej doline uviazali na plot šnúrku, potom postupne so zatvorenými očami pristupovali k plotu a chytali sa „lát„ v plote. Koľko lát od šnúrky chytili, za toľko rokov sa vydali. Všeobecne známe bolo aj varenie halušiek s menami mládencov alebo liatie olova cez kľúčovú dierku. Zaujímavý zvyk sa spájal aj s vŕbou, kde sa dievky chodili modliť k svätému Ondrejovi, aby im dal dobrého muža.

Lucia

Ďalším významným dňom v advente bol deň sv. Lucie. Tento deň rezonoval najmä v podvedomí gazdov a gazdín ako deň, kedy majú najdlhší čas bosorky moc nad ľuďmi. Väčšia časť zvykov sa preto viaže na ochranu ľudí a dobytka. Tak sa napríklad nesmelo ísť s koňmi do hory na drevo, nesmelo sa priasť, z domu sa nič nepožičiavalo, najmä nie oheň. V tento deň zamykali domy aj maštale pred bosorkami. Gazdiná kreslila trojkráľovou kriedou na dvere maštale 5 kruhov s krížikmi (v každom rohu jeden a v strede jeden) a tie ešte obtiahla cesnakom, aby zabránila prístupu bosoriek k dobytku. V oblasti ľúbostnej mágie na Luciu dievky odrezávali čerešňové halúzky a podľa toho, či do Štedrého dňa zakvitli, zistili, či sa do roka vydajú alebo nie. Na Luciu si kládli dievky pod vankúš lístočky s menami 13 mládencov. Každý deň vyhodili jeden, až na Štedrý deň im ostal lístok s menom nastávajúceho muža.

Na Luciu po kysuckých dedinách museli gazdiné napiecť chlieb a k nemu na stôl priložiť hrnček s vodou, aby si náhodou „Lucky„ nepohnevali, lebo by členov domácnosti bolela celý rok hlava. Večer chodili po dedine Lucie oblečené v bielom, tvár mali zamúčenú alebo zatretú sadzami. V rukách nosili buď husie krídlo, alebo brezovú metlu , niekde zasa dlhú varechu . Na horných Kysuciach Lucie pri príchode do domu neprehovorili, iba povymetali kúty v dome a okolo pece a zobrali prichystaný chlieb. Na dolných Kysuciach Lucie po príchode do domu nezrozumiteľne mrmlali a pritom povymetali kúty aj pec. Tento úkon mal za úlohu oslobodiť dom od bosoriek. Od Lucie si začali kysucké gazdinky odkladať každý deň jedno polienko, aby, keď na Štedrý deň – Viliju zakúria, zistili, ktorá žena v dedine je bosorka. Podľa povery na Štedrý deň, keď sa zakúrilo v peci týmito polienkami, prišla bosorka do domu zohriať sa k peci. Pred ňou potom celý rok musela gazdiná opatrovať a chrániť dobytok aj celú rodinu, aby im čarami nepoškodila. Dvanásť dní do Vilije predstavovalo dvanásť mesiacov budúceho roka. Gazdovia sa preto poctivo snažili, aké bolo v ten-ktorý deň počasie a z toho dedukovali, či bude úrodný alebo neúrodný rok.

Vilija

Najväčší počet zvykov sa však viaže k Štedrému dňu – Viliji. Ráno ešte pred východom slnka gazdiná zakvasila na chlieb a v bohatších domoch aj na koláče. Dospelí členovia rodiny sa v tento deň postili – gazda, gazdiná za prosperitu rodiny, slobodní za dobrého muža – ženu a deti, aby neochrastaveli. Doobeda gazda doniesol z hory stromček, v niektorých obciach až tri. Jeden zaniesol do izby, druhý na hnoj a tretí do maštale. Na hnojisko zapichol stromček, aby mali budúci rok dobrú úrodu a do maštale postavil stromček, ktorý mal dva vrchovce, aby mali v roku prírastok do chlieva. Stromček z hnoja po Vianociach posekali a zakopali do hnoja. Vianočný stromček sa do izby nesmel priniesť skôr (napr. deň predtým), ale až keď sa išiel zdobiť, pretože ináč by mala rodina počas roka veľkú núdzu.

Ochrana statku

Pred večerou išiel gazda najskôr nakŕmiť statok. Pritom každému zvieraťu v maštali dal zožrať strúčik cesnaku, ktorý mal odkrojené oba konce. Cesnak mal pôsobiť ako ochrana proti bosorkám. Konce cesnaku sa zrezávali, aby nemal ani začiatok ani koniec. Povera hovorila, že keď bosorka prišla do maštale a videla, že dobytok má v sebe cesnak, vedela, že tam čary nebudú účinkovať, a preto sa snažila cesnak z nich dostať. Pritom hovorila: „Cesnak, poj z kravy„ a cesnak odpovedal: „Jako, keď nemám rite ani hlavy.„ Na štedrovečerný stôl gazdiná upiekla tri chleby: „gazdu, gazdinú a kravský chlieb.„ Na kravskom chlebe bola zapečená hrudka soli, cesnak a petržlenová vňať. „Gazda a kravský chlieb„ ostávali na stole počas celých sviatkov a „gazdiná“ sa zjedol pri večeri. Okrem spomínaných chlebov boli na stole zemiaky, ovos, žito, jačmeň, drobné peniaze, orechy a jabĺčka.

Vinše

Pred večerou prišiel z pitvora gazda ( prípadne syn alebo nevesta) s maselničkou do izby a gazdiná sa opýtala: „čo nesiete?„, on odpovedal: „velikú penu, hustú smetanu, telie kusy masla, jak na peci rohy„. Tieto otázky a odpovede sa opakovali trikrát, a potom zažal vinšovať: „Vinšujem vám na tieto nastávajúce sviatky...„ Po vinšovaní položil maselničku vedľa stola a začal sa modliť. Všetci členovia rodiny museli už byť pri stole. V niektorých obciach pred modlitbou otvoril okno a trikrát zakričal:

Večera

„Vilijka, Vilijka poj s nami večerať!„ V Oščadnici gazda zasa trikrát zakričal: „Vlky, líšky, medvede, pojte s nami večerať a keď nepôjdete, tak nám celý rok neuškoďte„. Po modlitbe gazdiná každému urobila medom krížik na čelo, aby bol celý rok dobrý ako med. Ako prvé sa jedli oblátky s medom a zapili sa vínom. Ďalšími jedlami na štedrovečerných stoloch boli varený hrach, krupicová kaša, ježiškova kašička, polievka zo sušených sliviek a hrušiek, kapusta s cesnakom, niekde zatrepaná kapustnica a až v neskoršom období kyslé ryby. Od stola počas večere nesmel okrem gazdinej nikto odchádzať, jedine vtedy, ak išla nevesta „kury pozabíjať.„ Tento zvyk robila nevesta predtým, ako sa podával hrach. Vtedy vstala od stola a povedala: „Mamko, ja vám tie kury pozabíjam,„ gazdiná jej odpovedala: „nezabíjaj ich, oni budú niesť vajcia.„ Toto opakovali trikrát, potom nevesta zobrala hrniec s hrachom a lyžicou a išla do kurína. Tam nabrala trikrát na lyžicu hrachu a hádzala ho po sliepkach. Ktorá sliepka zakotkodákala, tá potom niesla dobré vajcia.

Po večeri

Z každého jedla gazdiná odložila do maselničky pre dobytok, takto do nej odkladala aj na Božie narodenie až do Štefana. Po večeri sa krájali jabĺčka, aby zistili, či budú zdraví alebo nie. Pre tú istú príčinu sa rozbíjali aj vlašské orechy. Ak bol orech pekný a zdravý, aj dotyčný bol po celý rok zdravý. Slobodné dievky, ak sa celý deň postili, po večeri pozametali izbu a smeti vyniesli na hnojisko. Tam sa na ne postavili a z ktorej strany zaštekal pes, z tej strany im mal prísť ženích. Niekde zasa po večeri hádzali dievky do dverí krpce. Podľa toho, ako dopadli na zem, či špicou von z domu alebo dovnútra, išla dievka von z domu – na prížienky, alebo nie. Gazdiná po večeri pozametala izbu, ale opačne od dverí smerom k peci, aby úžitok z domu nevymietla.

Po spievaní

Po večeri sa chodilo „po spievaní“. Obyčajne začali z jedného domu a potom z každého ďalšieho sa k nim pridali ďalší speváci. Po spievaní sa nesmelo ísť bez kúska chleba alebo koláča. Ten sa nechal v najbližšom dome. Tam ich ponúkli zase chlebom a pálenkou a tak to pokračovalo až na koniec dediny alebo osady. Po odspievaní sa išlo hromadne do kostola na polnočnú omšu. Gazdiná alebo iný člen rodiny niesli do kostola zemiaky zo štedrovečerného stola a pri pozdvihovaní ich vo vrecku potajme dvíhali, aby ich Pán Boh požehnal. Po príchode domov ich opäť dali na stôl, kde boli až do konca sviatkov. Tieto zemiaky gazdiná odložila a na jar ich ako prvé zasadila do zeme. Z polnočnej omše každý utekal domov ako vládal, aby mu rýchlo obilie uzrelo. Po príchode domov nabral zo studne čerstvej vody a vykropil celý dom, aby ho ochránil od zlých duchov.

Božie narodenie, Štefan

Božie narodenie bol najväčší sviatok v roku. Ráno sa každý člen rodiny umyl vo vode, kde boli kovové peniaze, aby sa ho celý rok držali. V tento deň sa nechodilo po návštevách. V domoch bolo ticho, nezametalo sa, neumýval sa riad a jedlo sa iba to, čo gazdiná prichystala už na Štedrý deň. Na Štefana sa chodilo po vinšovaní. Do domu v tento deň nesmel prvý prísť starý človek alebo žena, lebo by to v rodine prinieslo nešťastie. Preto si v niektorých dedinách napýtali polazníka už vopred, aby mali zaistené, že im príde do domu mladý zdravý chlapec. Polazník po príchode do domu zavinšoval domácim : „Vinšujeme vám na tento nastávajúci Nový rok, aby ste mali zdravie, sčastie celý rok. Hojnosti, prajnosti, urodajnosti, v komorách, stodolkách všetkého dosti. Aby ste mali teľo teličiek, čo máte po hore jedličiek. Aby ste mali teľo býčkoch, čo máte po hore pníčkoch. Aby ste mali teľo frajerich, čo máte na polici tanierich. Aby ste mali teľo ohľačoch, čo máte popod lavice povaľačoch. Aby ste mali maľučkú starosť a velikú radosť. Aby ste boli zdraví a veselí jako v nebi anjeli„. Potom potriasol stromček – polazničku, pomútil v maselničke, aby im kravy dobre dojili a mali veľa masla a tvarohu. Na stôl položil meštek s peniazmi, ktorými poštrngal, aby bol bohatý a úrodný rok. V uzlíčku priniesol z domu koláče alebo kúsok chleba. Tento mu gazdiná vymenila a dala druhé koláče. Potom ho gazda pohostil slaninkou, koláčmi a pálenkou. Zásadou bolo, že dvaja polazníci sa nesmeli stretnúť v jednej chalupe. V Rudine napríklad nesmeli prísť vinšovníci v smere prúdu rieky, ale iba proti prúdu, aby gazdinej šlo celé hospodárstvo nahor, aby sa vzmáhalo. Na Štefana schovával gazda obilie, ktoré bolo počas Vianoc na stromčeku alebo pod ním, do prvej jarnej sejby. Medzi Štefanom a Novým rokom chodil kňaz s kostolníkmi „po kolede.„ K tomu sa viaže jeden zvyk, že gazda sa počas koledy vždy schoval preto, aby ho v lete nechytil hájnik pri krádeži dreva. V niektorých dedinách v tomto období chodili aj „po kobelici.„ Bola to skupina masiek, kde nesmel chýbať gazda, medveď, cigánka s deckom, poľovník a ďalšie masky. Chodili z domu do domu, všade vinšovali... Medveď sa musel pováľať po hnoji, aby bola dobrá úroda, cigánka zasa v izbe po posteliach. Gazda nosil ražeň, na ktorý mu gazdovia napichli slaninu, potom ich pohostili koláčmi a pálenkou a usypali im aj ovsa. Keď masky odchádzali z domu, gazdovi takto poďakovali: „Ďakujeme vám za vaše dary, čo ste nás nimi obdarovali. Aby ste mali teľo meričiek, čo ste nám dali ovsa zrnečiek.„ Čo cez deň získali od gazdov, večer predali v najbližšej krčme krčmárovi a zato bola muzika pre všetkých.

Nový rok

Nový rok bol takisto najväčším sviatkom, ktorý symbolizoval celý nasledujúci rok. Gazda vstával ráno zavčasu, aby celý rok boli s prácami zavčasu hotoví. Deti a dievky nesmeli byť lenivé, aby celý rok neboli lenivé. Deti museli poslúchať, až nedostanú bitku, lebo by boli celý rok bité. V období od Nového roka do Troch kráľov chodili chlapci po chalupách vinšujúci. Poobliekaní boli ako traja králi. Za vinšovanie im domáci dávali koláče a ovocie a niekde aj peniaze. V predvečer Troch kráľov gazdinky upiekli 3 chlebíky a spolu so soľou a hrnčekom vody ich dali pod stromček, aby sa mali traja králi čím občerstviť. Na sviatok Troch kráľov chodili gazdinky do kostola svätiť kriedu a vodu, ktoré počas roka využívali na ochranu úrody, statku a domácnosti. Na záver snáď jeden vianočný vinš, ktorý nech vo vás vyvolá spomienky na dávne Vianoce, ktoré boli duchovne oveľa bohatšie, ako sú tie dnešné.

„Vinšujeme vám na tento nastávajúci Nový rok, aby ste boli zdraví a šťastní celý rok, hojnosti, prajnosti, úrodajnosti, v komôrkách, stodolkách všetkého dosti, od vrchnosti vzácnosti, od dobrých ľudí poctivosti. Na detičkách potešenie, na statečku rozmnoženie. V poli dobrej úrody, doma dobrej pohody a po smrti kráľovstvo nebeské.„

Mgr. Mária Húšťavová

riaditeľka Kysuckého múzea

Snímky: Dr. Jaroslav Velička

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  3. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  4. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  5. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  6. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  7. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  8. Dva rekordy na druhý pokus
  9. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  10. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  3. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  4. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  5. Company´s autumn in the High Tatras
  6. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  7. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 31 900
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 24 093
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 995
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 408
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 474
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 465
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 644
  8. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 305
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 107
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 475

Hlavné správy z My Kysuce

Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...

Kedy ideme k stomatológovi? Keď už musíme. Bolesť je stále jediným dôvodom, kedy sa odhodláme sadnúť si do zubárskeho kresla.

MY Kysucké noviny s pestrým obsahom a súťažami

Aj najnovšie číslo MY Kysuckých novín má bohatý obsah. Čitatelia sa môžu zapojiť do viacerých súťaží. Vyhrať môžu napríklad lístky na hokejové zápasy HC Oceláři Třinec. K trojročnému predplatnému novín stále ponúkame ako darček kávovar.

Milošovi Romanovi sa v zámorí darí

Na diaľku sleduje aj slovenskú ligu.

Oblastný futbal: Vadičov opäť neinkasoval, Korňa bodovala naplno

Oblastná súťaž pokračovala jedenástym kolom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Smrteľná nehoda pri Udiči. O život prišla vodička osobného auta

Podľa našich zistení prešla z neznámych príčin do protismeru.

Pardavý: Maďarské tímy? Nie som rád, že sú tu

Asistent trénera Dukly má na maďarské tímy svoj názor.

Univerzita sa sporí s firmou pre internát. Budú sa študenti sťahovať?

Vysokoškoláci sa možno raz vrátia do budovy, ktorá je už roky prázdna.

Bojnická nemocnica bola v hodnotení najhoršia na Slovensku. Prečo?

Zdravotnícke zariadenia porovnávali v piatich hlavných oblastiach.

Vybrali SME

Už ste čítali?