s predníkom Kutošom. Vedeli zahrať všetky pesničky a tanečné melódie. Každý rok na Štefana sa konala zábava v krčme nazývanej U Ťukára. Krčmár sa s nimi zjednal za polovičnú sumu a občerstvenie. Druhú polovicu uhradili mládenci za zahranie pesničky. Za to im do basy hodili korunu a zakričali: „Antoš tú moju„ a začal spievať a cigáni hrať. Dievky stáli v kúte pod oknom a mládenci pri šenku. Mládenec prišiel k dievke a pozval ju do tanca – Zuzka poď... v speve pokračoval... -Prespal vrabec lastovičku a teraz ju nechce čviri, čviri, ešte prespím štyri! Mládenci pozvali do tanca dievky a tancoval sa čardáš. Rytmus tanca sa zrýchľoval a mládenci dvíhali dievky až nad hlavu. Mládenec Janko hodil do basy „Veľa chlapcov chová, pomôž Bože chovať, budú mašírovať.„ Prišiel k Veronike a pozval ju do tanca. Tancovala sa polka... Keď hudba dohrala prišiel Fero ku kapelníkovi, hodil korunu do basy a začal nôtiť. „My sme tí vrabčiari – vrabčia ako krv, my Krásno nedáme, radšej ho zbúrame a všetky zápasy si vyhráme„ a tancoval sa valčík...
Števo mal dnes meniny. Hodil do basy korunu a zakričal: „Hanka poď“, a začali spievať a cigáni ich doprevádzali. „Pri Kysuci na tej doline, na tej doline zamiloval som si dievča, už mňa nemine, už mňa nemine„ a tancovali polku. Za Hankou pozval i Vinco, syn gazdu a mali aj koňa, ale tá nejavila oň záujem, lebo sa jej ľúbil Štefan. Ako tak tancoval Štefan s Hankou, Vinco mu podložil nohu a Štefo spadol. Vyskočil a už bol pri Vincovi. Hanka sa postavila pred Vinca a oslovila ho: „Čo to robíš, keď si Števovi podložil nohu.„ On jej nato: „Ty pobehlica, drž hubu, lebo ti ju rozbijem. Žebrota jedna...„ Hanka sa pustila do Vinca: „Ja i dám pobehlice, tu máš!„ Chytila ho za bohatú hrivu vlasov a s druhou rukou mu dala facku. „Tu máš druhú za tú žebrotu.„ Števko sa trhal mládencom Jankovi a Ferovi, lebo si chcel brániť Hanku. No tú bránili jej kamarátky Katka a Veronka. Cigáni neprestali hrať a zábava pokračovala... Štefko poslal po krčmárovi cigánom pivá. Sadli si za stôl Štefko, Hanka, Janko a Veronka.
Štefko pre mládencov rozkázal pivo a dievkam po sódovke. „Na zdravie, nech žije náš Štefan,„ a pripili si. Hanka bola nahnevaná a povedala: „Čo si myslí ten Vinco. Prečo to spravil a nebyť vás, tak mu všetky vlasy vytrhám a oči vyškriabem...„ „To všetko som zavinil ja,„ povedal Štefko. „Nie, srdce moje, videla som dobre, že to spravil naschvál... Ja si ťa Štefko nedám, aj keby som mala za teba život položiť.„
Prišiel mládenec Rudo a hodil do basy korunu a zakričal: „Tú moju, Antoš.
„Tí krásňanskí chlapci, to sú fešáci do bitky.
Bili sa oni v sobotu večer do rána, pri každom
stála frajerka verná, plakala. Nebi sa Janko,
Janíčko, tu máš pivečko, tu máš vínečko
Napi sa...„
Tancovalo sa od podlahy až do rána bieleho.
Ej, čo by bola za zábava, keby poriadnej bitky nebolo a netiekla krv. Z ničoho nič a po polnoci bola bitka veliká medzi mládencami z dediny a mládencami z brehov. Veru aj krv tiekla Vincovi, ktorý sa v podnapitom stave do bitky zamiešal. Hanka dodala: „Tu ho máš, hrdinu, veď každý nájde, čo hľadá...„
Zábava skončila. Mládenci doprevadili dievky domov. Na druhý deň sa po celej dedine vyprávalo, ako Hanka nafackala Vinca a obdivovali jej hrdinstvo a bránenie si cti a lásky k Štefkovi...Poldín od Rafaja.
