V krčme U troch grošov bolo teplúčko ako v súkromnom sanatóriu pre devízových invalidov. Piecka praskala vo švíkoch, veď bodaj by aj nie, keď drevo bolo zadarmo a vonku sa všetci čerti ženili. Obecného blázna Vinca napadlo, aké bude počasie, keď sa raz všetci čerti budú rozvádzať. Nuž, ale jeho úvahu prerušil príchod deda Vocetka, na kožuchu ktorého sa váľalo pol tony snehu. Našinec vydrží všeličo a keď štamgasti zbavili deda tejto zimnej záťaže, mohla začať dišputa. Samozrejme po kalíšku hriateho, lebo zima v kostiach má inakšie grády ako v chladničke.-Vstúpil som do výstražného štrajku...Som chorý na smrť, kľby ma bolia, dych mám ako pokazený rušeň a v črevách chaos ako na mestskej križovatke...začal sebakriticky. Chlapi sa iba čudovali, lebo dedo Vocetko sa jakživ nikdy na svoje hnáty nesťažoval.
- Aký štrajk? Vari si nedáte druhý aperitív, vhodný liek na črievka?! -začal potuteľne krčmár. Mal starosť ani nie tak o dedovo črievce, ale o svoju kasu.-Štrajkujem, lebo nepôjdem k doktorovi. Kým sa na mňa stihne pozrieť, polovica penzie je fuč!!! A čo potom, keď sa naozaj na mňa pozrie! Ktorá banka dnes požičia dôchodcovi...?! -i lízol si medicínky hriateho. Všetkým bolo jasné, že ak budú pacienti štrajkovať, môžu sa lekári ísť pásť. Alebo ísť za zárobkami do bohatších krajín...
- Budeme sa liečiť podľa receptov starých materí...Nože mi do toho hriateho prilož viacej medu... Ak ma chceš vidieť aj zajtra...! -objednal si Vocetko medicínu, čo nie je až taká drahá, ale rokmi úspešná. A objednali si i ostatní prechorľavelí štamgasti, aby sa zajtra mohli v zdraví stretnúť tu a nie u dvadsať kilometrov vzdialeného mestského felčiara...(jv)
