acemu na mieste bývalej rímskokatolíckej fary a pripomínajúcom historickú návštevu členov Slovenskej národnej rady (SNR) v roku 1848 konalo slávnostné zhromaždenie študentov a občanov mesta. K zhromaždeným sa prihovoril riaditeľ Domu kultúry v Čadci Miroslav Ďurica, ktorý v skratke pripomenul dôležitosť tejto historickej udalosti. Uviedol, že pri otváraní pamätníka si predstavitelia kultúrneho života dali záväzok, že sa pri ňom budú každoročne stretávať, aby si tak uctili hrdinov meruôsmych rokov, ktorí si to určite zaslúžia. História nám pripomína, že národnooslobodzovací boj, ktorý vznikol pod vplyvom Viedenskej revolúcie a po schválení tzv. Marcových zákonov Bratislavským snemom, sa dotkol aj nášho mesta. Bolo to v októbri 1848. Vtedy prišlo do Čadce okolo 5 tisíc vojakov, ktorí pokračovali v ceste na Považskú Bystricu. Desiateho novembra spomínaného roku mesto obsadilo Honvédske vojsko, ktoré malo z neho urobiť pevnosť a zabrániť ďalším vpádom cisárskych vojsk zo Sliezska. Čadca bola vtedy dôležitým strategickým bodom a preto bolo v záujme ju obsadiť a opevniť. Do pamätného dňa, 4. decembra 1848 ostala v moci Honvédov. Tí ju však pred postupujúcimi Hurbanovskými vojskami z Moravy na Slovensko, v ktorých bojoval aj oddiel slovenských dobrovoľníkov, opustili. V ten istý deň prišli do Čadce aj Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a ďalší členovia SNR. V budove vtedajšej fary ich prichýlil farár Mons. František Daniš. V nasledujúci deň sa tieto významné osobnosti našej národnej histórie obrátili na obyvateľov mesta s plamennou výzvou, vyzývajúcou za národnú a sociálnu slobodu. O deň neskôr, 6. decembra 1848, vydala SNR v Čadci historickú výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele v ďalšom boji proti Maďarom a vyzvala Čadčanov k vstupu do Slovenského dobrovoľníckeho zboru. Na základe tejto výzvy sa k Hurbanovským vojskám prihlásilo 30 mužov. Ráno 7. decembra 1848 odtiahlo cisárske vojsko i Slovenský dobrovoľnícky zbor ku Kysuckému Novému Mestu a odtiaľ k Budatínu, kde sa 11. decembra odohrala víťazná bitka s Maďarmi. Túto dejinnú udalosť, ktorá je najvýznamnejšia v histórii nášho mesta, si účastníci slávnostného zhromaždenia za zvukov piesne „Kto za pravdu horí“ pripomenuli položením kytice kvetov k pamätníku. (jkk)
Foto: autor
