sa Zuzka k Mirovi a nežne mu pozrela do očí. Veď už o niekoľko týždňov sa mali stať manželmi. Jej priateľ sa však veľmi nadšene netváril. „Som dohodnutý s kamarátmi, že ideme na chatu. Žiadne baby, len chalani,„ mrzuto odpovedal. Očividne ho Zuzkina predstava o víkende pri vode rozladila. Tá však nemienila ustúpiť. Aj doma jej často hovorievali, že je tvrdohlavá ako baran. Keď si niečo zaumienila, musela to dosiahnuť. Už si predstavovala, ako si oblečie nové plavky, slnečné okuliare a bude sa slniť. Snažila sa Mira presvedčiť, že pobyt pri vode by mu prospel lepšie, než flámovanie na chate. Toho však jej tvrdenia očividne nezaujímali. „Pôjdem na chatu a basta. Fero zháňal od nej kľúč už mesiac. Michal zoberie gitaru a Jožko bude variť guľáš. Keď sa ožením, budem musieť sedieť pri tebe a už sa nikde nedostanem.„ „Cha, cha„, zasmiala sa jeho slovám. „Môj otec chodí na gulečník, mariáš, pivo a nič si nikdy nerobil z toho, že má doma ženu a deti,„ dodala. Odvrkol, nech si robí, čo chce. On pôjde s kamarátmi. Je to definitívne a už na tom nebude nič meniť. Ona keď chce, nech sa ide opekať. Mal tiež svoje argumenty. Povedal, že pri súčasnej ozónovej diere je slnenie maximálne nebezpečné. Ešte môže dostať rakovinu. Matka hneď zbadala, že je akási nervózna. Vyšla s pravdou von. Povedala, že sa s Mirom pohádali. „Dievča, dievča,„ to je príliš skoro. Ešte ste sa ani nezobrali. Veď teraz si máte len hrkútať ako dvaja holúbkovia. Keď ju v pondelok čakal na autobusovej zastávke, tvárila sa urazene. On bol napodiv spokojný. Výlet dopadol fajn, s kamarátmi sa vraj dobre zabavil. Spýtal sa, či bola na kúpalisku. Keď pokrútila hlavou, so smiechom jej povedal, že je dobre, keď každý chodí tam, kde sa mu páči. Ak sa to ľúbilo jemu, jej určite nie. Mala vlastnú predstavu o tom, ako by malo vyzerať také „chodenie„ zaľúbených. Niekedy si kládla otázku, či ju Miro vôbec ľúbi. Hneď si však odpovedala. Keby nie, nechcel by si ju predsa zobrať za manželku. Najskôr o svadbe hovorili len tak, zo srandy. Teraz však bola Zuzka rada, že to napokon zobrali obidvaja vážne. Zistila totiž, že čoskoro sa stanú z nich rodičia. Čakala inú reakciu, keď mu to oznámila. Myslela si, že ju schytí do náručia, pobozká a povie, že je ten najšťastnejší muž na svete. Nestalo sa. Naopak, veľmi sa zachmúril a mrzuto podotkol, že to mohlo počkať. Pomyslela si, že na vine nie je len ona. Veď vždy keď boli spolu, jej v intímnej chvíli opakoval, ako ju ľúbi. Predsa mu verila. Zdôverila sa so svojím tajomstvom matke. „Dcérka, ešte ste mohli počkať. Najskôr ste sa mohli zobrať, zariadiť domácnosť a potom keby vám bolo smutno, mohli ste pomýšľať na dieťa,„ dohovárala jej. „Ani ty si nečakala. Predsa si ma mala päť mesiacov po svadbe. Nemusíš mi radiť,„ odvrkla matke. Večer, keď si líhala, bolo jej z toho všetkého smutno. Tešila sa akurát z toho, že bude mať s Mirom dieťatko. Potom sa však pristihla pri otázke, aký bude z neho otec. „Teraz ho to ešte nechytilo. Keď však uvidí malého, určite to s ním zalomcuje,„ utešovala sa v duchu. Trápilo ju, že keď boli spolu, stále mu niekto vyvolával a on hovoril, že nemá čas. Keď sa pýtala kto volal, odvrkol, že známy. Termín svadby sa blížil. Doma už mama zásobovala pivnicu, aby nemusela všetko nakupovať na poslednú chvíľu. Miro bol v poslednej dobe veľmi mrzutý. Keď mu zavolala, rýchlo odpovedal a zložil. Pritom ona veľmi potrebovala počuť slová, ako ju má rád. Teraz sa jej podobných vyznaní dostávalo čoraz menej. Možno povedať - vôbec. Už mali aj prstienky a Zuzka si bola v salóne obzrieť svadobné šaty. Zdalo sa jej, že ju už takmer nepočúva. Keď hovorila o tom, čo im ešte treba zabezpečiť na svadbu, len zlostne zavrčal, nech robí ako vie. Napokon to prišlo. Cinkol jej mobil. Zbadala na displeji Mirove číslo. Keď si prečítala text, obliala ju vara. To nie je možné, zopakovala si viackrát. Písal Monike, že sa už nebudú môcť stretávať tak často, pretože si musí zobrať Zuzu, lebo sprostaňa otehotnela. Svet sa jej zrútil. Napokon sa ako – tak pozviechala. Počkala ho pred fabrikou, v ktorej pracoval. Keď mu ukázala správu, videla, ako sa zháčil. Jednoducho si pomýlil jej a číslo tej druhej. Aj to sa stáva. Svadba samozrejme nebola. O niekoľko mesiacov sa jej narodilo pekné dievčatko. Keď vychádzala z pôrodnice, čakal tam Miro. Bez slova okolo neho prešla. Bola predsa sprostaňou, ktorá si len tak z ničoho nič otehotnela.
Iveta Hažíková
